Príručku krstili lupeňmi z ruží

Ružičky dostali i organizátori a hostia. „Slovenská verejnosť je zanedbaná vo vzťahu k ľudom so zdravotným hendikepom alebo možno inak vyzerajúcim. Chcem ukázať ľuďom, že to, či sú zdraví alebo nie, nič nevypovedá o kvalite ich osobnosti,“ povedala ombudsmanka. Poukázala tiež na nedostatok empatie. „Keď zdravý človek vidí vozičkára alebo nepočujúceho, dostáva sa do rozpakov, nevie, ako sa správať, a radšej odíde,“ poznamenala J. Dubovcová.
Po prvý raz informačná brožúrka zazrela svetlo sveta ešte v roku 2008. Odvtedy sa mnohé zmenilo a cieľom jej znovuvydania je osveta. „Postihnutie nás výrazne imobilizuje. Často bez toho, aby k nám ráno prišiel osobný asistent, nie sme schopní vstať z postele. Existuje pomoc, výrazne ovplyvňujúca naše fungovanie. Pomôže aj našim rodinám znížiť mieru zaťaženosti,“ vysvetlila Andrea Madunová, spoluautorka knihy a predsedníčka OMD v SR.
Predstavenie a krst knihy vystriedal dokumentárny film o osobnej asistencii. Svoj pohľad na život ponúkli nielen asistenti, ale do súkromia vpustili kameru aj odvážni príjemcovia pomoci. Okrem odbremenenia rodiny im asistentské duše pomohli doštudovať vysoké školy, ale aj zamestnať sa. Bez obojstranných sympatií, ak nepreskočí povestná iskra, však vzťah nefunguje. Lenže ani to nie je zárukou rovnakého názoru, najmä ak sa stretnú dve gazdinky. „Pri upratovaní som si myslela, že mi umyjú okná štýlom mojej mamy. Ale každá gazdiná robí inak. Niektorá lepšie prijala radu, iná horšie. Nakoniec som to nechala. Pre mňa je dôležitá čistota okna. Ale pri varení predstavy uplatňujem viac, pretože jem ja,“ povedala s úsmevom pacientka.
Žiadny asistent nie je dokonalý, rovnako ako ani užívateľ. Zdokonaliť sa však môže život tých, čo to potrebujú. Pomôcť im k tomu sa dá kedykoľvek.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 42, ktoré je v predaji od 13. októbra.