Vodnopólista sa vyliečil z rakoviny 42-dňovým pitím vody
Piešťanský vodnopólista Vladimír Ferančík drží ďalšiu hladovku. Potom, čo mu objavili podobne ako jeho matke zhubný nádor, odmietol operáciu a začal sa liečiť sám – vodou. V jednej pláva na Eve, druhú pije. Zachránil sa. Je zdravý, športuje, no nič nenecháva na náhodu, lebo rakovina je zákerná nemoc. Po prvý raz hladoval 42 dní, tentoraz sa „zichruje“ kratším pitím vody. Uvažuje o 21 dňoch bez jedla. Hladovky by mal opakovať aspoň päť rokov.
V čase nášho rozhovoru, v utorok 29. septembra, hladoval pätnásty deň a cítil sa dobre. Od čašníčky si pýtal iba čistú vodu. Na druhý deň sa vybral pešo z Bezovca na Tematín. V lese mu je najlepšie.
Vodnému pólu by odzvonilo
Mal iba 35 rokov, keď si objavil na krku hrčku. Spočiatku jej neprikladal dôležitosť. No potom prišli bolesti. Vyzerali ako od zuba. Stomatológ mu vytrhol osmičku, ale krk neodpuchol. Skončil na klinike, kde mu vyoperovali slinnú žľazu. Odpuchol a všetko vyzeralo v poriadku. Ale iba zdanlivo. Na jazve vyrástol podozrivý útvar. V lete 2014 mu diagnostikovali rakovinu kože a lekár mu po jednej operácii navrhol ďalšiu, rozsiahlejšiu. Vzniknutú dieru v krku by vyplnila svalovina z pŕs. „Okrem toho mi onkológ povedal, že po zákroku mi môže znecitlivieť jazyk a hornú časť tela nesmiem používať na šport. Vodnému pólu by odzvonilo,“ pustil sa do rozprávania mladý muž. „Ostal som v šoku, neveril vlastným ušiam! Lekár ma tlačil do operácie. Po troch dňoch na rozmyslenie v čakárni sedel deduško s dierou v krku. Pri ústach si pridŕžal vreckovku, tiekli mu sliny. To ma utvrdilo v rozhodnutí nepodstúpiť zákrok. Hop alebo trop. Podpísal som reverz. Lekár aj sestrička sa pozerali, akoby ma čakala poprava. Je rok 2015 a, chvalabohu, zatiaľ žijem, a to vďaka kamarátovi Jergušovi Sulíkovi, ktorý na internete objavil články o hercovi, ktorý sa vyliečil z rakoviny, ukázal mi ich a ja som sa po ich prečítaní rozhodol pre liečbu hladovaním, “ skonštatoval V. Ferančík.
Telo má obrovské zásoby energie
Zúfalý mladý muž si kúpil českú knihu Vilmy Partykovej o liečebnom hladovaní a začal piť iba vodu. Pramenitú, nechlórovanú. „Prvý týždeň som do seba denne obrátil aj sedem litrov, potom mi stačilo už len päť, šesť. Úvodné tri veľmi ťažké dni ma neustále prenasledovali návaly hladu, pobolievala hlava. Podráždenie utvrdzovali závraty, nevoľnosť – prekonával som krízu. Až po dvanástom dni ma náhodné surfovanie na internete priviedlo k článku o liečebnom hladovaní, vedenom doktorom Jozefom Valuchom. Začal ma inštruovať cez telefón. Poradil, že hladovke mala predchádzať zeleninová diéta a preháňadlo. Každý deň ma čakal klystýr,“ uviedol vodnopólista.
Vydržal pri športe, chodil do lesa na vychádzky. Dokonca na 39. deň dal počas tréningového zápasu tri góly! „Hral som nepretržite dvadsať minút a dokázal, že ľudské telo má obrovské zásoby energie. Snaha o zdravý životný štýl ma o desiatej večer dostala do postele, vstával som o ôsmej. Zo srdca ďakujem kamarátke Evke, mojej opornej barličke z tých čias.“
Zhubný nádor zmizol
V Ferančík mal na začiatku hladovky v roku 2014 hmotnosť 124 kilogramov. Schudol na 97 kíl. Po hladovke sa cítil veľmi unavený, ako dlho nevyspatý človek. Prísne dodržiaval 50-dňovú regeneračnú diétu. Jeden chybný krok mohol znamenať vážne problémy až smrť. „Pil som zeleninové a ovocné šťavy, neskôr jemné zeleninové vývary bez soli a postupne pridával varenú zeleninu – ale v presných odvážených dávkach.“
Po asi dvadsiatom piatom dni sa odvážil jesť varené neosolené zemiaky a tiež ryžu. Keby jedlá solil, opuchne. „Návratová diéta je dôležitejšia ako samotná hladovka. Urobíte chybu a máte po chlebe!“
V. Ferančík šiel po takmer trojmesačnej samoliečbe k onkologičke a odtiaľ na kontrolné vyšetrenia. Zhubný nádor zmizol. Doklad o tom poskytol aj redakcii.
Je jedným z mála úspešných hladovkárov. Mnohí lekári ich považujú za samovrahov. Hladovku označujú šarlatánstvom, lebo niektorí ľudia po nej skolabujú. Tí, čo neprežili, urobili zrejme niekde v procese fatálnu chybu.
