Stokrát z Dolného Lopašova na hematológiu
Ján Zemko z Dolného Lopašova má iba 55 rokov a krv už daroval stokrát. Na piešťanskej hematológii mu kedysi robili sparingpartnerov švagrovia Marián Jamrich a Peter Machala. Po nich nastúpili synovia – Tomáš, Adam a Filip. Len manželka dala krv iba raz a stačilo. Nie každý je na „púšťanie žilou“ predurčený.
„Keď prichádzame na odber na oddelenie hematológie, sestričky nás s úsmevom vítajú a hovoria – aha, idú Zemkovci!“ pustil sa do rozprávania J. Zemko.
Po prvý raz daroval krv na vojenčine
Dolnolopašovčan sa vďaka vytrvalosti, chuti pomáhať druhým ľuďom a pevnému zdraviu stane vlastníkom kompletnej zbierky ocenení za darcovstvo krvi. Od bronzovej cez striebornú, zlatú a diamantovú plaketu prof. MUDr. Jana Janského až po najvyššie ocenenie, Kňazovického medailu. „Zatiaľ ju nemám, veď krv som stýkrát daroval v stredu 16. septembra, ale zato mám pekné fotky so sestričkami. Nemohol som ten vzácny okamih len tak premrhať bez zhotovenia snímky. Síce nechceli pred objektív, že nie sú upravené, očesané a neviem čo ešte, ale posúďte sami, či je to dobrá fotka,“ tešil sa J. Zemko.
Po prvý raz daroval krv na vojenčine. „Po vyučení za frézara v tesláckej učňovke som nastúpil na základnú vojenskú službu do Českých Budějovíc. Vtedy tam krv dávali asi všetci vojaci. Potom som na chvíľu prestal a ako pracovník Agrostavu, neskôr Chirosanu, opäť začal a v Stakotre pokračujem. Z Lopašova so mnou chodievali aj švagrovci. Lenže tí po čase nastúpili do firmy, kde nepreplácali mzdu v deň darovania krvi, tak s tým prestali. To už odrástli synovia. Moji chalani od osemnástich rokov chodia pravidelne so mnou. Všetci traja majú striebornú plaketu,“ chválil sa hrdý otec.
Sto odberov = 45 litrov krvi
Rátali sme, koľko krvi odovzdal. Je to jednoduchá matematika. Počas jedného odberu vám vezmú štyri a pol deci. Keď to vynásobíte stovkou odberov, vyjde cifra 45. Dospelý človek má v tele štyri až šesť litrov, takže J. Zemko odovzdal najvzácnejšej tekutiny toľko, že by stačila na kompletnú výmenu deviatim až desiatim ľuďom. Viete, koľkým presne ste pomohli? „Ťažko povedať, nikdy som neodovzdával spôsobom z ruky do ruky, takže kto má moju krv, neviem. No som rád, keď môžem pomôcť. Dokedy vystačí dych a nezradí zdravie, chcem pravidelne odovzdávať nenahraditeľnú tekutinu. Uvedomil som si to najmä vtedy, keď brat potreboval pri náročnej operácii krv a ja som nemohol darovať, lebo uplynuli len dva týždne od posledného odberu. Šiel som za primárkou a prehováral ju, aby mi vzala krv pre brata, ale odmietla, vraj by to ohrozilo aj mňa,“ zaspomínal si darca.
Stačí ísť príkladom
Akú má J. Zemko životosprávu? Fyzicky pracuje, no iba na jednu zmenu, čo je pozitívne pre organizmus. Môže v noci oddychovať. Po päťdesiatke sa zrelý muž rozhodol pre zdravší životný štýl, neje nič sýtejšie a ťažšie po siedmej hodine večer. „Cez deň konzumujem všetko, ale najmä v lete som si dával pozor na guláš, držkovú a všetky maškrtky na párty a grilovačkách, čo robíme. Bicyklujem, chodím na turistiku a hrám stolný tenis,“ dodal. A čo robí doma najradšej? „Strihám živý plot, to je moje hobby!“ Pohľad na pekne upravený priestor okolo rodinného domu s dlhou príjazdovou cestičkou a najmä spomínaný živý plot je toho dôkazom. Zemkovci si žijú ako v anglických kráľovských záhradách.
Krv tohto veselého chlapíka s dobrou dušou má skupinu A1 RH pozitív. Stonásobný darca ju odovzdáva štyrikrát do roka v piešťanskej nemocnici. Poznajú ho tam už ako starý peniaz. Sestričky vedia o jeho rodine, záľubách, zamestnaní a on by už piešťanskú hematológiu za nič iné asi nezmenil. „Musím v tom pokračovať, aby mali mladí motiváciu. Lebo, ako sa hovorí, vychovávať netreba, stačí ísť príkladom!“
