Láska k Nepálu pomohla prekonať zemetrasenie

Jej putovanie po svete sa začalo v roku 1988. Maturantka z piešťanského gymnázia, vysokoškolsky vzdelaná špeciálna pedagogička, pracovala v Prahe vo svojom odbore až do rozvodu s mužom. „Exmanžel sa nechcel vysťahovať z bytu. Počula som, že cudzinci v západnom Nemecku dostanú byt, vybavila som si devizák a šla na dovolenku bez návratu,“ lakonicky odpovedá na otázku, či ju za železnú oponu lákal závan slobody. Dva mesiace žila v lágri, potom dostala apartmán – izbu, kúpeľňu a malú kuchyňu, neskôr jej povolenie na prácu dovolilo zabezpečiť si byt.

Za dobré sa dobrým odvďačíš

Pani Helena pedagogičku v sebe nezaprie. Sotva sa udomácnila v Bavorsku, začala sponzorovať dievčatko, žijúce v Indii.

„Za dobré sa dobrým odvďačíš,“ spomína na motiváciu k tomuto kroku v novej vlasti. Nemecko prijalo ju, ona sa rozhodla zapísať do srdca malú okaňu z ázijského kontinentu. Po rokoch prišiel čas na návštevu Indie, odkiaľ je len skok do Nepálu. V roku 2004 jej láska k tejto krajine pomohla prekonať šok z chudoby, veď videla aj zomierať ľudí na uliciach: „Vo veľkých mestách je tvrdá anonymita. Chýba sociálny systém. Keď ochoriete, nemôžete pracovať, nemáte príjem, neplatíte nájom, ste na ulici a nikto sa o vás nestará. Na vidieku je tiež chudoba, ale tam si ľudia viac pomáhajú, nenechajú susedov padnúť na dno.“ Rozhodla sa, že chce niečo urobiť pre chudobných a adoptovala si trojročného chlapčeka: „Jeho rodičia mali problémy, matka po pôrode odišla s iným chlapom do cudziny a otec ho nechcel,“ hovorí H. Bodenschatz. Dnes má jej adoptívny syn 14 rokov.
 

Medzi Nepálom a Nemeckom

Starí rodičia chlapca žijú v regióne Lang Tang, priamo v Himalájach. Návšteva dediny, tamojšia kultúra a ľudia fascinovali slovensko-nemeckú svetobežníčku, až padlo rozhodnutie vyhľadať ženy, šikovné na ručné práce. Začali robiť výrobky z filcu, tibetský šmuk a predávať ho na trhoch v Nemecku a Rakúsku, kde existujú tzv. obchody tretieho sveta. Tak sa zrodila charitatívna organizácia Tamang women art, pre ktorú pracovalo sedemnásť Nepálčaniek. „Peniaze sa vracali do Nepálu. Z toho dostávali ženy slušné platy, deťom sme hradili školu a zo zvyšku podporovali rozvoj regiónu. Financovali sme napríklad aj pobyty dedinčanov v nemocnici,“ vyratúva aktivity zakladateľka a manažérka charity. Svoj život začala deliť medzi pobyt v Nemecku a Nepále. V apríli tohto roku sa v Európe dozvedela o tragickom zemetrasení. Dedina na svahu kopca s domami stavanými z plochých kameňov bez cementu sa prepadla do hĺbky 200 metrov. Žiadna z jej žien neprežila… Lang Tang je pre verejnosť dodnes uzavretý, geologické prieskumy silne poškodeného územia potrvajú približne tri roky. Tých, čo prežili, previezli vrtuľníkmi do veľkých miest a potom k príbuzným. Väčšina sa usadila v dedine Goljotung.

Veľa šťastia, pani Helena!

H. Bogenschatz sa nevzdáva. Jej adoptívny syn prežil v školskom internáte v Káthmandú a ona chce znova hľadať pre Tamang women art zručných ľudí. Od júla do polovice septembra sprevádzala na turné po Nemecku rockového speváka Jeewana Siwu. Na dva koncerty si odskočili aj do Piešťan. V sprievode svojej gitary v Piešťanskom pivovare a Kantíne zahral a zaspieval svetové rockové hity, ale i pôvodnú tvorbu v nepálčine. „V Nemecku i v Piešťanoch predstavil dobrú nepálsku modernú hudbu a pomohol tak obetiam zemetrasenia. Vyzbierali sme viac ako 5000 eur, to je v Nepále strašne veľa peňazí. Z toho už môžeme postaviť niekoľko domov či sanitárne zariadenie,“ povedala pre Piešťanský týždeň H. Bogenschatz po koncerte J. Siwu v Piešťanskom pivovare.
Presne pred týždňom odletela opäť do Nepálu, kde pomáha organizovať výstavbu pieskových domov odolávajúcich zemetraseniu. Veľa šťastia, pani Helena!

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 40, ktoré je v predaji od 29. septembra.