Vidiecke premeny (3.) Madunice: Materinský cit pre obec
Priestor pri hlavnej ceste v Maduniciach sa v minulých rokoch zazelenal, niektorí vravia, že opeknel. Pribudli lavičky, fontánka, kvetinky, chodníčky a iné zdrobneniny krajinno-architektonických prvkov. Napriek zjavnému trafeniu sa do všeobecného vkusu som v tomto miniparčíku ešte nikoho nevidela sedieť. Náhoda? Ako je tento verejný priestor využívaný, udržiavaný a ako sú v obci s revitalizáciou spokojní?
Keď ma na začiatku rozhovoru starostka Alena Jelušová zvozila za nepozametané piešťanské ulice, vraj sa nemôže na ne ani pozerať, hneď som vedela, s akým puntičkárom sa rozprávam. A naozaj, v Maduniciach na zemi nenájdete jediný ohorok či burinku. Ako je to možné?
Hanbiť sa nemusia
Dlhoročná starostka si na to potrpí, každé ráno ju pred úradom čaká čata nezamestnaných, aby vzápätí dostali úlohy. „Je to náročné na údržbu, ale pozrite si výsledok,“ hovorí A. Jelušová, ukazujúc na dokonalý trávnik s kvitnúcimi záhonmi v centre obce. Jasná vízia, pretavená do reality: za upravený verejný priestor sa nemusia v Maduniciach hanbiť.
A námestím to nekončí, plány sú veľké. Rozšírenie parku, upokojenie dopravy, humanizácia ulíc a priestranstiev. Nestíham sa diviť, nad čím všetkým táto aktívna dáma premýšľa. Má prehľad a najmä sa nebojí počúvať odborníkov. „Moja babka vždy hovorila: nevyučený majster – hotový kat. Preto k diskusiám prizývam ľudí, o ktorých si myslím, že to vedia lepšie ako ja a poskytnú mi iný pohľad,“ hovorí.
Starostka – vizionárka?
Stojíme pred obecným úradom, starostka zdraví okoloidúcich ľudí a jedným očkom sleduje zamestnanca, upravujúceho živý plot. Popri urbanizme príde reč aj na samotný objekt úradu, rozľahlú multifunkčnú budovu. Okrem kultúrneho domu, pošty a obradnej siene sú tu i ubytovacie priestory, prevádzka reštaurácie, kaviarne. Ešte v roku 1996 na tento objekt vyhlásili architektonickú súťaž. Zvíťazil architekt Peter Odnoga.
Vizionársky pohľad na vec starostke zjavne nikdy nechýbal. „Nechcela som kulturák v štýle telocvične. Vedela som, že treba postaviť objekt, združujúci viacero funkcií, využiteľný v bežný deň a aj pri rôznych príležitostiach.“ V budove sa napríklad každý týždeň konajú svadby, reprezentatívny priestor pred ňou je teda potrebný. V blízkej dobe k nemu pribudne aj zrekonštruovaný park. Aj keď vedie pozdĺž rušnej cesty, má sa stať skutočnou oddychovou zónou s upravenou zeleňou.
Stačí mať otvorené oči
Presúvame sa ku kostolu, s dlažbou sa mení aj charakter priestoru na dôstojnejší. „Na návrhu sa spolupodieľal architekt Marian Remenár, odborník na sakrálnu architektúru. Zvolil decentné materiály, príznačné k funkcii,“ glosuje A. Jelušová. So starostkinými slovami si začínam všímať detaily, pri letmom pohľade unikajúce. Je zjavné, že sa s priestorom niekto vyhral. Informačná tabuľa so slovenským a anglickým textom v ráme, osadenom na kamenársky spracovanom balvane, pod ním dve svetelné jednotky na solárny pohon, osadené v dlažbe. Nezvykle vypiplané. V blízkej dobe pribudne pitná fontánka, dielo sochára. Oblúkovitá pamätná tabuľa s menami bývalých farárov, osvetlená bodovými reflektormi, umne skrytými v plôtiku. V strede stĺp z pestovaných muškátov, kované zábradlie chráni historické sochy pred (ne)obľúbeným opieraním si bicyklov.
Ak sa dá v Maduniciach takto premyslene pracovať s detailmi, prečo v dedinách naokolo vidím len drevené informačné tabule v „domácom“ prevedení, so strieškou a ozdobným písmom?
Ako sa presúvame ďalej, dozvedám sa, odkiaľ starostka čerpá nápady. Spomína niekoľko zahraničných stáží a naberanie inšpirácie z iných obcí. Podľa nej treba len chodiť s otvorenými očami. Najviac ju ale teší, že pestovaný vzhľad obecných priestorov pobáda aj jej obyvateľov k skrášľovaniu predzáhradok. A onedlho sa viac zelene dostane aj samotným uliciam.
Kľukaté ulice upokojujú dopravu
V štádiu prípravy sú projekty na zobytnenie niektorých komunikácií. Na tomto projekte obec spolupracuje s architektom Michalom Šarafínom, profesorom na bratislavskej fakulte architektúry. Dlhodobo sa venuje obnove vidieka a v problematike je jedným z mála odborníkov. Starostku zaujali jeho názory na utíšenie dopravy či takzvané bývanie v parku a progresívne koncepty chce vyskúšať aj v Maduniciach. O čo vlastne ide? Ulice s upokojenou dopravou sú zámerne zúžené a kľukaté, aby sa zamedzilo rýchlemu pohybu áut a zvýšila sa tak kvalita bývania. Priestor získaný redukovaním komunikácie (zväčša sa stane jednosmernou) je potom vysadený zeleňou, vytvoria sa parkovacie miesta alebo oddychové zóny.
Napriek snahám o zlepšenie dopravy s frekventovanou hlavnou cestou vedúcou naprieč dedinou nič nezmôžu. Na rozdiel od iných obcí, kde sa s hlavným ťahom vysporiadavajú odovzdaným pokrčením pliec, v Maduniciach sa snažia aspoň o to, čo je technicky možné. Od osadenia rôznych bezpečnostných prvkov, radarov, po osvetlenie priechodov. Obecná polícia učí deti, ako prechádzať cez cestu.
Rakúska idylka
Idylka? Rakúsko? Aj ja mám taký dojem. Zaujíma ma, ako je možné, že sa to všetko podarilo. Ako na novoty reagujú občania? Príslovečné frfľanie sa snažia minimalizovať dôsledným predstavením pripravovaných projektov; všetky zásahy sú diskutované s odborníkmi a občanmi.
Stará harcovníčka, ako sa starostka tituluje, však vidí dôležitosť aj v kontinuite projektov. Keď jedno vedenie obce strieda druhé, nadávajúc na predošlé, nie je to v poriadku. Ja dodávam, že k fungujúcej obci treba mať ešte ďalšie tri veci: oddanosť, vytrvalosť a asi aj štipku materinskej lásky. Madunice sú toho dôkazom.
