Priatelia sú oporou, i keď niektorí sklamali

Jeden z prvých impulzov na oslavy priateľstva skrsol približne v roku 1930 v hlave Joycea Halla, zakladateľa spoločnosti Hallmark Cards, vyrábajúcej blahoželania. Podobný pokus o založenie sviatku prišiel už desať rokov pred Hallovým, no v tom čase sa snaha stretla s odmietaním pre jeho príliš komerčný účel. V roku 1940 sa počet dostupných blahoželacích kariet v obchodoch natoľko znížil, že v Amerike sviatok upadol do zabudnutia. V Európe o ňom dovtedy ani netušili, no Ázijčanom sa páčil a uchovali si ho.
Deň priateľstva počas večere s priateľmi prvýkrát navrhol 20. júna 1958 Artemio Bracho v Paraguaji. Nezostalo len pri slovách, zo skromného stretnutia kamarátov vznikla nadácia World Friendship Crusade, podporujúca priateľstvá medzi ľuďmi bez ohľadu na rasu, farbu pleti či vierovyznanie. Od toho roku 30. júla priateľstvo v Paraguaji každoročne oslavujú.
Nadácia roky lobovala u Organizácie Spojených národov, aby sviatok oficiálne uznala. Podarilo sa to až pred štyrmi rokmi, keď valné zhromaždenie určilo 30. júl za Medzinárodný deň priateľstva. OSN zároveň vyzvala všetky členské štáty, aby sviatok dodržiavali v súlade s ich kultúrou.
U nás tento sviatok zatiaľ nie je natoľko rozšírený ako iné, pôvodom zahraničné udalosti, napríklad Valentín či Haloween. Určite však nezaškodí na chvíľu „spomaliť“, zamyslieť sa a uvedomiť si, akú úlohu dobrí kamaráti v našich životoch zohrávajú. Ako povedal L. A. Seneca: „Priatelia sú rodina, ktorú si sami vyberáme“.
Spýtali sme sa ľudí, čo pre nich znamená priateľstvo.
■ Viktor, 18, Banka: „Kamarátstvo pre mňa znamená viac, ako si samotní priatelia myslia. Podstatou kvalitného dlhoročného priateľského vzťahu, ktorý sa snažím udržiavať, je podľa mňa vzájomná pomoc nielen v núdzi, tolerancia a empatia. Mám pomerne veľa známych a menej kamarátov – o to viac si ich však vážim. Touto cestou chcem pozdraviť Radku a Ondreja.“
■ Lívia, 23, Piešťany: „Radšej budem mať jedného poriadneho kamaráta ako viacerých falošných. Už ma veľa ľudí sklamalo, pretože v dnešnej dobe si ľudia závidia a ohovárajú sa. Po negatívnych skúsenostiach ťažšie dôverujem ľuďom, no napriek tomu mám zopár takých, ktorých verím. Týmto ich pozdravujem.“
■ Ľubica, 24, Piešťany: „Priateľ je pre mňa človek, ktorý mi je oporou a neotočí sa mi chrbtom, keď ho potrebujem. Zdvihne mi náladu a vráti úsmev vtedy, keď ho stratím. Pozdravujem Kaju and company, Fridu, Mišiaka a Kivia.“
■ Tomáš, 21, Piešťany: „Pre mňa priatelia znamenajú veľa, pretože máme spolu mnoho spoločného a už sme kadečo spolu prežili. Vždy pochopia, keď mám nejaký problém, a vedia mi pomôcť vtedy, keď je treba. Zdravím Mareka, Mira a Tomáša.“
Dovetok autora: Úprimná vďaka nenahraditeľným priateľom. Výnimočný pozdrav však ide až príliš ďaleko – počkaj tam hore na nás, kamarát.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 31, ktoré je v predaji od 28. júla.