Už nikdy si v laviciach SPŠE neposedia

Veľmi príjemná stretávka
Ich dnes už nebohý triedny učiteľ Aurel Štefko z nich mal kedysi bezpochyby radosť. Z dvadsaťsedem chlapcov a deväť dievčat skončilo štúdium s vyznamenaním sedem žiakov, medzi nimi aj jeho syn Patrik. Bývalí študenti si uctili pamiatku svojho triedneho, ale aj pedagóga Vladimíra Horažďovského a riaditeľa Jána Kuzeviča tichou spomienkou a kvetmi na cintoríne.
Na stretávku pozvali matematikárku Annu Horažďovskú a učiteľa z elektrolaboratórií Petra Žúbora. V krátkom príhovore vystúpil súčasný riaditeľ SPŠE Jozef Kolník. Absolventov informoval, že škola môže v krátkom čase niesť meno Nikolu Teslu. O svoje dojmy sa podelil P. Žúbor: „Veľmi príjemná stretávka. Mal som pochybnosti, či tam vôbec patrím, no ukázalo sa, že zbytočne. Zavážilo čaro osobnosti profesorky Aničky Horažďovskej, manželky zosnulého kolegu.“
O tom, či ešte pôjde P. Žúbor niekedy do budovy školy, kde strávil celý svoj profesionálny život, premýšľal viackrát. Netušil, že príležitosť nastane na absolútnom konci jej jestvovania: „Až starší človek to precíti, keď stúpa po schodoch, vchádza do tried, vracia sa na miesta, kde prežil 40 rokov. Raz darmo, čas nezastavíš. Uzatvára sa kapitola života školy, v ktorej sa skutočne robila elektronika a kládol veľký dôraz na praktickú výučbu. Stavali sme obvody, merania sa vykonávali na prípravkoch, zhotovených žiakmi. V školských dielňach sa pracovalo na ručnom či strojnom obrábaní a v rámci mimoškolskej činnosti sa montovali zosilňovače, tunery, populárne farebné hudby. Teraz sa už všetko orientuje na výpočtovú techniku. Je to trend doby a my starší to musíme už len prijať a popriať, aby sa na novom mieste škole darilo.“

Potajomky hladkali lavice
Bývalý absolvent Miroslav Hrdina, jeden zo zakladateľov piešťanskej firmy Domoss, nám o stretávke i význame SPŠE pre jeho život povedal: „Škola ma naučila nájsť si systém a viedla k zodpovednosti. Pripravila ma na ďalšie štúdium na vysokej škole. Namotivovali ma spolužiaci a tiež profesori.“ M. Hrdina pomohol SPŠE pri vydaní elektronickej pamätnice pri príležitosti 40. výročia jej založenia. Spomenul si i na svoju športovú kariéru v tomto období: „Traja spolužiaci sme dva roky hrali prvú dorasteneckú futbalovú ligu za Piešťany. Škola nám umožnila trénovať aj cez vyučovanie – vtedy sa chodilo na zmeny, ráno aj popoludní.“
Z 36 maturantov v tejto triede už dvaja zomreli. Na stretávku prišlo 31 slávnostne naladených ľudí. V reštaurácii po prezentácii, pripravenej P. Žúborom, zaznel potlesk: „Bol som dojatý. Ešte v škole, keď sedeli tí zrelí ľudia v laviciach, som si všimol v ich tvárach vážnosť okamihu. Potajomky hladkali lavice, na chvíľu si každý sadol na svoje miesto. Všetci si uvedomovali, že ich trieda a škola tu už o pár týždňov nebudú…“
Študenti 4. C triedy, maturujúci v roku 1975, si ale stretávku nenechali pokaziť sentimentom. Debatovali až do skorých ranných hodín nasledujúceho dňa. Pocit, ktorý si odnášali, sa nedá vyvážiť ani zlatom. To musí človek jednoducho zažiť!

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 28, ktoré je v predaji od 7. júla.