Husle sú jeho osudom, manželka si zvykla
Dvadsaťdeväťročný český hudobník Josef Špaček patrí medzi absolútnu špičku dnešnej mladej generácie huslistov. Umenie hry na sláčikové nástroje v podaní dvanásťčlenného Janáčkovho komorného orchestra a sólového virtuóza svetového formátu si diváci vypočuli v utorok 30. júna v Dome umenia v Piešťanoch v rámci 60. ročníka Piešťanského festivalu.
V úvode sa formácia z Ostravy predviedla bez J. Špačka. Sólista prišiel zahrať až druhé číslo a úplne zatienil doposiaľ príjemný zážitok zo Suity pre sláčiky. Diváci zatajovali dych pri každej uchvacujúcej pasáži. Výdychy v sále zaznievali až v niekoľkosekundových pauzách pred ďalšími taktmi.
Nadšené publikum si J. Špačka po oboch jeho číslach privolalo potleskom späť na pódium. Koncert uzavrel prídavok, na ktorý teleso so sólistom vraj nebolo pripravené. Generálku hudobníkovi skomplikovala neočakávaná situácia. „Zmeškal som vlak,“ priznal sa divákom, no nič z jeho výkonu tomu nenasvedčovalo.
Umelca sme sa spýtali, aké to je, vrátiť sa na pódium privolaný nadšenými divákmi. „Je to pocit, ako keď dobehnete maratón. A keď je človek odmenený potleskom – no, preto to robíme. Je to to najkrajšie,“ povedal s úsmevom hudobník, pre ktorého je zážitkom každý jeden koncert. S husľami je spätý už od raného detstva, považuje ich za svojho najlepšieho priateľa či osud. A manželka vraj nežiarli, už si zvykla.
J. Špaček odohral v piešťanskom Dome umenia svoj posledný koncert pred prázdninami. So ženou sa chystá na dovolenku a priznal, že sa teší, keď husle celý mesiac neuvidí: „Po tejto sezóne, keď som mal každý mesiac asi desať koncertov, sa už nemôžem dočkať, keď ich odložím do skrine. Bolo to náročné obdobie a návrat bude tiež. Huslisti majú na prstoch mozole a cez voľný čas brušká zmäknú. Asi päť-sedem dní potrvá, kým sa to upraví.“
