Príliš mladý na smrť skončil pod kolesami vlaku
Strohá policajná správa konštatuje, že v stredu 10. júna ukončil svoj život na koľajniciach pod kolesami rýchlika v Piešťanoch 33-ročný muž. Keďže sa udalosť stala bez cudzieho zavinenia, polícia informácie neposkytuje.
(Autor: red)
Za týmito dvoma vetami sa však skrýva jeden celý ľudský život! Vôbec nie strohý, ale plný sínusoíd, vzletov i pádov, vedúci k tragickému predčasnému koncu…
Nechceme hľadať senzácie, ale snažili sme sa vypátrať čo najviac zo životných peripetií muža príliš mladého na smrť. Možno, že medzi nami je viac jemu podobných a čakajú na pomocnú ruku, nie potľapkanie po pleci… Ak sa tento príbeh stane inšpiráciou pre ich blízkych, aby sa nepozerali na svet cez ružové okuliare a nepodceňovali príznaky, možno vedúce až k tragédii, splní svoj účel.
Na samom začiatku je súdržná rodina, rodičia a dve deti, ktoré sa vypýtali sa svet tesne po sebe, po roku. Súdržná možno aj preto, že sa ocitli v cudzom svete, pretože ich korene nenájdete na Slovensku, prišli sem hľadať lepšiu prítomnosť. Zároveň úzkostlivá, pretože zoznamovať a zblížiť sa s inou mentalitou je niekedy bolestivé. Spolužiaci nadaného chlapca, ktorého vysvedčenia na základnej i strednej škole zdobili jednotky a dvojky, krútia dnes nesúhlasne hlavami, ak im poviete, že mu až príliš často pripomínali, že je vlastne – cudzinec. Pozostalí to vidia inak.
Potom vraj prišiel úspech. Z chlapca sa stal mladý muž a vyletel z hniezda. V Bratislave sa snažil dotknúť až hviezd. Jeho hlas znel aj z éteru nemenovaného súkromného rádia, obtrel sa o modeling. Zdalo sa, že svet mu leží pri nohách…
Až prišiel osudný deň, keď pri bitke utrpel zranenie, z ktorého sa už nikdy nespamätal. Možno, že šrámy na tele sa zahojili, ale tie na duši zostali. Zasiahla súdržná rodina, mladík so zlomenými krídlami sa vrátil do rodného hniezda… a tu sa rodinná verzia tohto nešťastného príbehu začína diametrálne odlišovať od medicínskej. Pozostalí hovoria o nevyliečiteľnej chorobe, ktorú lekári bagatelizovali predpisovaním silných omamujúcich liekov, až sa stali návykovými a veľké bolesti nedokázali utíšiť. Preto vraj prišla osudná cesta ku koľajniciam…
Fakt je, že muž navštevoval po návrate z Bratislavy viacero lekárov. Jeho diagnózy sú zahalené rúškami lekárskeho tajomstva a „vŕtanie“ v nich už nikomu nepomôže. Wikipédia nám hovorí, že ak zmeny v myslení, vnímaní a citoch človeka dosahujú takú intenzitu, že nedokáže odlíšiť, čo je a čo nie je skutočnosť, prichádza k zmene základných kvalít duševného života… A tie môžu za určitých okolností vyústiť až do smutného a predčasného konca.
Ak tragicky zomrie človek, my žijúci by sme si mali naliehavejšie položiť otázku, či nezahŕňame niekedy svojich blízkych až prílišnou opičou láskou, ktorá skôr škodí, ako pomáha, či nie sme ľahostajní k dianiu v susedstve, na pracoviskách, v okolí…
Kto si bez viny, hoď kameňom!
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 25, ktoré je v predaji od 16. júna.
