Gymnazisti sa stretli po 65 rokoch
V salóniku liečebného domu Pro Patria sa po 65 rokoch stretli bývalí maturanti piešťanského gymnázia. Kedysi do ich triedy 8. A chodilo dvadsať chlapcov a šesť dievčat. V piatok 29. mája sa dali porátať na prstoch dvoch rúk – prišlo ich deväť. Z dvadsiatich šiestich študentov žije už len päť žien a deväť mužov. Už dávno sú z nich staré i prastaré mamy a otcovia. Ostali im však huncútske oči i reči.
„Boli sme veľmi dobrý kolektív, až taký dobrý, že nik z profesorov nám nechcel robiť triedneho,“ žartovala bývalá očná lekárka Viera Kopányová. Ich triedu viedol až do kvinty slovenčinár Jakub Brunclík, od sexty sa ich ujala jeho kolegyňa Šikulová a v septime i oktáve sa triednou profesorkou stala mladučká plavovláska Jozefína Frantová z Piešťan. „Bola nielen krásna, ale aj múdra. Učila nás prírodopis. Keď sme maturovali, bola ešte slobodná. Neskôr sa vydala za Štefana Munka,“ dodala Marta Raffayová z Vrbového. V časoch, keď táto trieda navštevovala gymnázium, teda v rokoch 1942-1950, bol riaditeľom Karol Rovan. Študenti sa učili aj počas druhej svetovej vojny. „Voľno sme mali iba, keď vyhlásili poplach, alebo keď Nemci vyhodili do povetria Kolonádový či Krajinský most. Utekali sme sa domov skryť,“ zaspomínal si Silvester Rehák z Moravian nad Váhom.
Stretnutie si v ten deň užili okrem už spomínaných V. Kopányovej, rodenej Románekovej, Marty Raffayovej, rodenej Slezákovej, a S. Reháka aj Piešťanci Dagmar Reichelová, rodená Javorská, Jozef Urban a Oskar Thoma. Z Nitry na stretávku prišiel Ernest Današ, z Martina meral cestu Juraj Kamaryt a z Dolného Lopašova sem zavítal Jozef Vlkovič. Všetci si pospomínali na študentské časy, uctili si pamiatku spolužiakov, ktorí ich už opustili, a tak ako kedysi, opäť sa cítili dobre v kolektíve, ktorý jednoducho nemá chybu! Takto sa stretávajú každoročne. A vždy sa na spoločné chvíle dôkladne pripravujú. Založili si dokonca prípravný výbor.
