Poľovníci smútili, odišiel František Raška
V stredu 29. apríla 2015 bol nádherný slnečný deň a nikomu sa nechcelo veriť, ba ani pomyslieť na to, že sa navždy rozlúčime s priateľom, poľovníkom a vzácnym človekom Františkom Raškom. Opustil nás 26. apríla vo veku 63 rokov, keď smrť prerušila jeho plodný život a zbavila ho bolesti zo zákernej choroby…
Jeho odchodom iste najviac utrpeli najbližší príbuzní, ale určite aj kamaráti poľovníci, rybári, drobnochovatelia, záhradkári, športovci a bývalí kolegovia z PHS Piešťany.
Parte je, bohužiaľ, pravdivé a ľudia s vďakou a obdivom spomínajú na tých, ktorí svoj život nežili nadarmo a zasvätili ho poctivej práci pre blaho všetkých. Jedným z takých bol aj F. Raška.
Narodil sa 1. októbra 1951 v technicky nadanej rodine, čo neskôr zúročil ako elektrikár, ktorého kvality i rady využívali zamestnávatelia a ľudia v širokom okolí.
Život zasvätil láske k prírode, záhradkárstvu, zvieratám, zveri, teda aj poľovníctvu. Po zložení skúšok sa stal poľovníkom v roku 1983, neskôr členom Poľovníckeho združenia (PZ) Ostrov, kde bol v roku 1997 zvolený za predsedu PZ Blacina Ostrov. Túto funkciu vykonával čestne a zodpovedne, nepretržite až do konca svojho života. Pod jeho vedením sa začala výsadba remízok a hraničných pásov od susedných revírov, čím sa zlepšila úživnosť biotopu nášho revíru, čo poskytlo zveri opäť prirodzený úkryt, ktorý komunisti zničili z dôvodu veľkoplošného hospodárenia.
V oblasti osvetovej činnosti sa vryl do pamäti spoluobčanom a hosťom poľovníckych plesov ako obľúbený hostiteľ barového občerstvenia
s neskutočným humorom a talentom daru reči. Patril medzi ľudí, ktorí svojským humorom vedeli riešiť navonok aj tie najkomplikovanejšie situácie v živote PZ, a svojou charizmou dokázal zabezpečiť úspech každého podujatia.
F. Raška nepatril medzi náruživých lovcov raticovej zveri, jeho obľúbený spôsob poľovačky sa vzťahoval na zver pernatú, a to lovom divých husí a kačíc.
Ferko, za všetku vykonanú prácu Ti s úctou ďakujeme. My už vieme, že dobrý človek je ako kus dobrého chleba. Nemôžeme byť bez neho ani jeden deň. Len keď ho nemáme, cítime, ako je bez neho zle, ako ho veľmi potrebujeme. Veď toľko si toho ešte chcel a mal urobiť, toľko sme chceli toho ešte spolu zažiť a povedať si…
Aj my, ktorí sme stáli nad studeným hrobom nášho priateľa, a všetci tí, ktorí sme ho poznali, sme si uvedomili, ako veľmi nám bude chýbať.
Feri, Tvoja rada, dobré povzbudivé slovo, osobný príklad a priateľský pohľad zostáva pre nás už iba spomienkou.
Na Tvojej poslednej ceste do večných nebeských revírov, tak ako sa poľovníkovi patrí, sme Ti vypáli štyri čestné salvy z brokových zbraní a vhodili Ti smútočné zálomky s prázdnymi nábojnicami.
Česť Tvojej pamiatke a „Lovu zdar!“ v poľovníckom nebi.
