Aj v malej dedine sa môžu diať veľké veci
Len sa môžeme domnievať, prečo vyslovenie názvu niektorých dedín v nás vyvoláva úsmev. Horná Mariková, Dolný Lopašov… Dvadsaťtriročný Jakub Tomiš sa za svoje rodisko nehanbí – jeho meno nosí hrdo na tričku. Dokonca naštartoval iniciatívu Lepší Dolný Lopašov, ktorá originálnymi akciami zviditeľňuje obec tak, že by jej mohli závidieť aj mnohé mestá. A to úplne vážne, bez ironického úškrnu.
Jakub vyrastal ako klasický dedinský fagan. Svoje zvyky a nárečie si preniesol aj do Piešťan. Sem sa totiž dostal ako nadané dieťa na osemročné Gymnázium Pierra de Coubertina, ktorého osadenstvo tvorili z drvivej väčšiny mestské deti. „Smiali sa mi, kde ten Dolný Lopašov je? Tam sa vraj vrany otáčajú. Čo je to za exotický názov? Až neskôr som si uvedomil, že takéto niečo sa nedeje len mne, ale aj ostatným deťom z vidieka,“ spomína na „traumy“ z detstva J. Tomiš, ktorý v súčasnosti dokončuje štúdium na Masarykovej univerzite v Brne, kde študuje informatiku a grafický dizajn. „Tak som si povedal, že urobím niečo, aby ľudia z Piešťan i iných miest mali dôvod k nám prísť.“
Ak niečo neurobíte sami, neurobí to nikto
Pred dvomi rokmi absolvoval študijný pobyt na ostrove Malorka, strávil tam šesť mesiacov v rámci európskeho programu Erasmus. Vrátil sa plný inšpirácie. „V Dolnom Lopašove sa koná veľa tradičných dedinských akcií, mladí však často hovorili, že by to chcelo aj niečo iné, že tu nič nie je. Ibaže na Malorke mi došlo, že ak niečo nepraví človek sám, neurobí to nikto,“ tvrdí J. Tomiš. Dal dohromady partiu nadšencov. „Nikde inde by som nedokázal robiť také veci ako s ľuďmi, ktorých poznám dôverne už roky. Ak som mal niekde začať niečo vymýšľať, tak len v Dolnom Lopašove.“
Prvou akciou, ktorou sa komunitná organizácia dostala do povedomia širšej verejnosti, bolo víkendové kultúrne podujatie koncom novembra roku 2013. Na pozvánke sú okrem lídra mládežníckej iniciatívy ako organizátori napísaní Silvia a Klára Jamrichové. Malá partia dokázala dať dohromady výstavu historických fotografií z Dolného Lopašova i pestrú zmes filmov od portrétu bývalého cirkevného hodnostára Róberta Bezáka Arcibiskup s ľudskou tvárou až po desivý pohľad na stav slovenskej justície Nemoc tretej moci, zmenežovať cestovateľov, aby sa podelili so zážitkami z o svojich výprav. Akoby ani to nestačilo, na program víkendu sa dostali aj detské kreatívne dielne pre deti, divadlo, koncert či zbierka opustených kníh.
Kino pod hviezdami
Vyratúvať všetky doterajšie aktivity iniciatívy by bolo asi nosením dreva do lesa, najmä keď sme sa im venovali aj na stránkach Piešťanského týždňa. Pripomeňme akurát septembrové Letné kino v Dolnom Lopašove z minulého roka, ktoré sa stalo dôkazom, že aj na pohľad finančné náročné akcie sa dajú urobiť aj za sto eur. „Akcia mi napadla, keď som uvidel obdobné premietanie v Bratislave. Vtedy som si povedal, že do mesiaca urobím kino pod hviezdami aj u nás,“ hovorí J. Tomiš.
Zároveň však pred neho vyskočilo množstvo otáznikov: Kde to zrealizujeme? Kde zoženieme ozvučenie? Ako Lopašovčania prijmú filmy určené pre inú cieľovú skupinu? Najmä, keď ide o náročný filmový projekt Hrana, ktorý obsahuje veľa hudobných vstupov pre fajnové uši fajnšmekrov?
Bolo treba zohnať plátno, ako konštrukciu použili murárske lešenie. Zanietencom drevený rám na plátno ochotne vyrobila miestna stolárska firma. Za pár hodín a zadarmo.
„V piatok sme premietali dokument Vrbovský veter o festivale vo Vrbovom a Všetky moje deti o všedných dňoch známeho kňaza Mariána Kuffu. Nedopadlo to príliš dobre. Zlé počasie, zlá kvalita obrazu u jedného z filmov…“ sebakriticky konštatuje líder Lepšieho Dolného Lopašova, avšak nezabudne doplniť: „Nasledujúci deň sa však všetko zvrtlo, dokument Hrana divákov zaujal. Počas dažďa som držal dáždnik nad reproduktormi a modlil sa, aby to všetko dobre dopadlo.“
Pohľady skrz prsty
Dnes sú v hre tričká s nápisom Dolný Lopašov a ekotašky so symbolom jeleňa, ktorý sa nachádza v erbe obce. V apríli tohto roku začala iniciatíva s pomocou ďalších aktivistov ako Tomáš Zemko či Ivana Ilenčíková vydávať noviny Dobrý deň, Dolný Lopašov, tiež umiestnila na námestí pri kostole prvú vlastnoručne vyrobenú lavičku z plánovaných piatich. Keď bolo treba pokosiť miesto jej osadenia, našiel sa ochotný kamarát s kosačkou. Keď bolo treba cementu na ukotvenie knižnej búdky, tiež sa objavil dobrodinec požadujúci len „vatikánsku“ menu. Priam idylická dedina…?
Jakub ešte nedokázal získať nadhľad nad vlastnosťou typickou pre Slovákov. Občas ho štve, že mnohí sa na jeho snaženie dívajú cez prsty a ani obecné zastupiteľstvo nie je priaznivo naklonené niektorých projektom. Vtedy si vytiahne e-mail od priateľa a prečíta si: „Vždy, keď urobíš niečo, čím sa odlíšiš od pasívnej alebo menej aktívnej väčšiny, tak okrem schvaľujúcich a pozitívnych ohlasov získaš ako odozvu aj nejaké hlasy spochybňujúce. Hlasy, ktoré ti prisúdia zlú motiváciu – takú, akú si vedia predstaviť hlavne autori takýchto výrokov. Nenechaj sa odradiť. Nenechaj sa znechutiť. Keď vystrčíš hlavu a ukážeš niečo alebo vyjadríš nie väčšinový názor, niekto bude frfľať. To je znak, že to, čo robíš, má dosah a pravdepodobne to robíš dobre. Chvalabohu, že niekto frfle.“
Vrany si otočku neurobia
Jakub má jednu víziu. Tou je, aby sa to v Dolnom Lopašove poriadne rozhýbalo. „To vôbec nemusí byť myšlienka odo mňa. Mojím cieľom nie je prichádzať s aktivitou sám. Rád by som motivoval ďalších, aby tiež realizovali svoje nápady. Ja mám akurát veľa nápadov a málo času.“
Vzorom mladíka z dediny čítajúcej ani nie tisíc duší je muzikant Branislav Jobus z neďalekého mestečka pod šikmou vežou. Podobne ako on by rád v budúcnosti zorganizoval maličký festival. Taký, že Dolný Lopašov sa stane miestom, kde si vrany otočku neurobia. A nikto už nebude vtipkovať!
