Seriál: Svatí za dedinu
Jazdíme popri nich autami, prechádzame peši. Bez povšimnutia. A im to vôbec neprekáža. Mnohé z nich kedysi stávali za dedinou, no časy sa menia a cesty sa inak kľukatia. Mlčky sledovali minulosť a nekomentujú ani súčasnosť. Nemí svedkovia doby. Sochy pri cestách.
Za kocurickým krížom až v Ostrihome
Historicky najmladšie sakrálne dielo miestnej časti kúpeľného mesta Kocurice stojí na rázcestí Piešťany – Kocurice – Trebatice. Obklopujú ho len polia, hoci to nie je žiaden monument, je zreteľne vidieť aj z diaľky a nedá sa prehliadnuť.
Cyklus o nemých svedkoch minulosti i súčasnosti zaujal tiež čitateľku Piešťanského týždňa Annu Blahovcovú, ktorá nám napísala: „Keď ste začali so seriálom Svatí za dedinu, žiadali ste ľudí o informácie ku krížom, sochám. Chystala som sa, že vám niečo napíšem, lebo som robila kedysi diplomovku o histórii farnosti Borovce a filiálke Kocurice. Zabudla som však na to.“ Až keď v jednom z predchádzajúcich čísel týždenníka narazila na kaplnku v Borovciach, rozhodla sa nám ozvať.
Na kocurickom kríži je vyrytý nápis: „Na slávu Božú dali postaviť JOZEF GALO a manželka rod. Justina Luhová. 1939. KOCURICE.“ Dielo posvätil borovský farár Cyril Orihel a na jeho udržanie Mária Luhová, rodená Hrdličková, zložila v roku 1941 základinu tristo korún.
O kamennom kríži by sa nám už viac nepodarilo vypátrať ani pri maximálnom úsilí. Veď ako tvrdí A. Blahovcová: „Nič viac som nezistila, a to som prevrátila hore nohami farský archív, preštudovala obecné kroniky, kanonické vizitácie z Trnavy aj Ostrihomu, aj vypočula si rozprávania starých ľudí…“
