Seriál: Svatí za dedinu

Príbeh o Čechéch kríži
Pamätník v Podolí je vôbec prvým, pri ktorom sa nám podarilo dopátrať k jeho príbehu. Ochotne nám o poskytla starostka obce Anna Čechvalová.
Podolie sa v minulosti nazývalo Korytné. Na prelome 19. a 20. storočia tu v dome s popisným číslom 65 žila rodina Juraja Čecha. Patrila medzi najbohatšie – vlastnili viacero rolí, do ich hospodárstva patrili kone, kravy a pravdaže hydina.
V dolnej časti dediny tečie Korytňanský potok, ktorý v tých časoch nebol regulovaný a pri križovatke ciest z Korytného do Pobedima a Očkova jeho koryto bolo také hlboké, že chlapi do neho chodili brodiť kone. Samozrejme, tento kolorit dopĺňali husi a kačice.
Juraj Čecho mal syna, ktorý nosil meno po otcovi. Mladý gazda potok poznal dôverne už od detstva. Aj 1. októbra 1903 sa sem vybral okúpať kone. Práve sedel na jednom z nich, keď sa husi s kačicami splašili a zburcovali aj štvornohého tátoša. Ten zhodil Juraja zo sedla, vláčil ho za sebou a ešte aj kopol kopytom. Keď mladíka dedinčania našli, už mu nevedeli pomôcť. Bol mŕtvy.
Tragédiu pripomína kríž, ktorí rodičia dali postaviť na mieste smrti v roku 1904. Dokazuje to na ňom čitateľný nápis „Nákladem rolníka/ JURO ČECHO/1904.“ Odvtedy ho nikto až dodnes nenazýva inak ako Čechéch kríž.
Pri pomníku mala rodina Čechovcov role. Pri jednej z nich zápis vo vložke pozemkovej knihy uvádza, že je to základina kríža a ten, kto bude roľu užívať, má za povinnosť starať sa aj o tento pamätník. A tak to pretrvávalo až do osemdesiatych rokov minulého storočia, keď polia ustúpili rodinným domom. Niečo však predsa len zostalo: ľudia bývajúci v okolí kríža sa oň starajú dodnes.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 10, ktoré je v predaji od 3. marca.