Pamätné lipy v Piešťanoch si nič nepamätajú
Náklady na rekonštrukciu mestského parku sa majú podľa autoriek projektu vyšplhať na tri milióny 336-tisíc eur. Táto lokalita v centre Piešťan aj celoplošné embargo na výrub stromov vyvolalo medzi ľuďmi vlnu diskusií, ozvali sa hlasy za aj proti. Popri tom virvare pamätné stromy mesta zostávajú taľafatkami, krčiacimi sa kdesi v úzadí ako šedivá myš.
Nesmel by tu však byť roduverný Piešťanec Viliam Nemec, ktorý je ochotný pobiť sa do poslednej kvapky krvi za zachovanie aj posledného historického poklopu či zábradlia v meste. Dnes 72-ročný senior priam s puntičkárskou dôkladnosťou archivuje dokumenty, zháňa dobové fotografie, vŕta sa v kronikách. A nebol by to on, keby nemal podrobne zmapované pamätné stromy. Zostavil z nich TOP 10, ktoré sú zaradené podľa dátumu.
1. Lipa slobody
Rok zasadenia: 1919
Tento strom netreba bližšie predstavovať, no súčasne je pravdepodobne jediným, ktorý by v prípadnej anketovej otázke našinci uhádli. Jeho miesto je na bývalom trhovisku, dnešnom Námestí slobody. Prvá zmienka o jeho existencii sa dá nájsť v zápisniciach telovýchovnej jednoty Orol československý z rokov 1920 a 1921. „Pri hľadaní dátumu sadenia som vychádzal z predpokladu, že vznik republiky na jeseň 1918 ešte nenavodil tú správnu atmosféru. Nasledujúci rok bol podstatne priaznivejší, Lipu slobody sadili napríklad aj na Myjave,“ povedal nám V. Nemec. Takže najpravdepodobnejší dátum tej piešťanskej je jar 1919.
2. Masarykova lipa
Rok zasadenia: 1921
Stojí na okraji mestského parku oproti vile Astoria v blízkosti meteorologickej stanice. Dá sa ľahko identifikovať, pretože ju obklopujú lavičky. Zasadili ju na počesť návštevy Piešťan prezidentom 1. Československej republiky Tomášom Garykom Masarykom. Tú pripomínala tabuľka vyrobená kamenárom Václavom Rymplerom, počas druhej svetovej vojny však musela byť odstránená. Novú pamätnú tabuľu osadili až v roku 2008 vďaka iniciatíve Českého spolku trnavského regiónu. Pri tej príležitosti jeho predseda Jiří Vodrážka pre Piešťanský týždeň povedal: „Prezident Masaryk sa zastavil v Piešťanoch v roku 1921, aby sa presvedčil, ako vedenie mesta naložilo s poskytnutou vládnou subvenciou.“ V. Nemec však upozorňuje, niektoré pramene uvádzajú, že prezident sa vtedy v meste vôbec nezastavil.
3. Lipa 50. výročia vzniku Československa
Dátum zasadenia: 28. októbra 1968
Aj keď v tom pohnutom roku už vojská Sovietskeho zväzu a „spriatelených“ armád okupovali republiku už dva mesiace, podarilo sa ešte zasadiť stromček na počesť osláv vzniku Československa. Stalo sa tak pred Kruhovkou na sídlisku Floreát. Tento akt zachytila aj mestská kronika, v ktorej sa uvádza: „Pred kruhovou predajňou v Piešťanoch na Floreáte členovia Mestského výboru Komunistickej strany Slovenska a pléna Mestského národného výboru slávnostne zasadili ´Lipu 50. výročia vzniku Československej republiky´. Večer o 20.00 hod. konala sa v liečebnom dome Slovan slávnostná akadémia, na ktorej účinkovali členovia Intergenerácie.“
4. Lipa ústavy (prvá)
Dátum zasadenia: 8. septembra 1992
Tento strom zasadili pri príležitosti prijatia prvej ústavy samostatnej Slovenskej republiky. Bol to jediná z pamätných piešťanských líp, ktorá zmenila svoje „pôsobisko“, no i tak svojmu smutnému osudu neušla. Vtedajší primátor Viliam Hájovský zahrnul do zeme sadenicu stromčeka na Námestí slobody do susedstva Lipy slobody. Musela však ustúpiť výstavbe novej fontány, a tak ju presadili na začiatok parku v blízkosti Skákajúcej fontány. Pred dvomi rokmi ju spílili v rámci úprav parku. „Je pravdou, že bola neduživá,“ priznáva Piešťanec, „ale nik sa jej nesnažil pomôcť a nemilosrdne ju odstránili.“
Pokračovanie v ďalšom čísle PT.
