Herečka Anka Šišková sa s prípravou jedla nebabre
Slovenská herečka Anna Šišková predstavila v piešťanskej mestskej knižnici svoju prvú knižnú publikáciu s názvom Nič lepšie nepoznám. Sú v nej jej najobľúbenejšie recepty, ale aj príbehy z jej hereckého života. Recepty sú zjednodušené, postupy rýchle, takže si ich obľúbia najmä ľudia, ktorí síce chcú jesť chutne a zdravo, ale nemôžu si dovoliť luxus, strácať zbytočný čas komplikovanými technologickými postupmi. Anička všetko zjednodušuje. Istý kuchár jej povedal, že sa s tým neserie!
► Ako ste sa vlastne dostali k vareniu?
Už ako dievča som musela pomáhať v kuchyni pri varení a pečení. Ale nebolo to násilné. Mama ma zamestnala nenápadne – akoby mimochodom. Keď som potom mala svoju rodinu a domácnosť, spomenula som si, ako to robievala mama. História sa opakuje aj s mojimi dcérami.
► Varia rovnako dobre ako vy?
Dorotka nevarí až tak rada, aj keď to vie. Ale Terezka, tá varí veľmi dobre a varenie zbožňuje. Pamätá si prípravu jedál len vďaka tomu, že vedľa mňa stála. Niekedy netreba deti nútiť, že takto a takto sa to robí. Stačí, keď pri nás iba stoja a pozorujú. Ony si to zapamätajú.
► Vypracovali ste sa na jednu z top hereckých kuchárok aspoň podľa toho, ako to prezentujú vaši kolegovia.
Ja netvrdím, že som nejaká top kuchárka. Som obyčajná žena, nemám žiadne školenia. Mám možno iba cit na dochutenie jedla. A okrem toho ma varenie baví ako moju mamu i babku. Tak napríklad babka bola najlepšia kuchárka v Terchovej. Hovorievala, že má doma „koštošov“, lebo k nej chodili na obedy farár aj učiteľ. Ale ja nemám pocit, že som výnimočná. Skôr si viem poradiť. Keď sa mi nechce ísť do obchodu, varím z toho, čo mám.
► Ako je to s varením medzi hercami?
Čo sa týka obľúbenosti varenia, myslím, že v divadle varia radi skôr
muži ako ženy. U nás v šatni je asi deväť žien, ale vzťah k vareniu má iba Zuzka Kronerová. Chlapi, tí experimentujú. Pokladajú to za tvorbu a hlavne – potom chcú, aby sme ich strašne chválili. Lenže po nich musí zvyčajne do kuchyne nastúpiť niekto, kto uprace.
► Hovorí sa, že dobré jedlo sa chváli samo…
Pre mňa je varenie určitou terapiou. Keď pracujete duševne, niekto sa odreaguje tým, že si ide zašportovať, iný rúbe drevo, ja si oddýchnem pri varení. Hlavu mi vtedy zamestnávajú len myšlienky, čo a ako uvarím, a keď si to ešte aj vymýšľam a improvizujem, úplne sa odreagujem. Ja si rada totiž vymýšľam, takže často mi to aj nevyjde. Potom to nenápadne vyhodím.
► Účinkovali ste aj v reláciách o varení?
Pred pár dňami som bola u Kamily Magálovej v relácii Tajomstvo mojej kuchyne. Účinkuje tam istý pán šéfkuchár z Moravy, čo má Michelinovu hviezdu, taký – frfľoš. Zistila som to už pri prvom účinkovaní. Povedala som si, že teraz nebudem robiť žiadne komplikované recepty, lebo tam sa za to na vás hnevajú. Treba variť rýchlo. Keď to naťahujete, tak po vás kričia: „Tak už to vyberte!“ Aj keď to nie je hotové. Asi pred troma rokmi som tam robila veľkonočnú babu a oni ju vytiahli surovú a potom ma skritizovali, že to nie je dobré, pritom ale sa to malo ešte chvíľu piecť. Takže teraz som si povedala, že žiadne také! Urobím nejaké jednoduché recepty na spôsob – fuk, fuk a je to! Urobila som kuracie pečienky s hrozienkami a rýchlu bábovku s tvarohom a s kokosom, ktorú som si vymyslela. A ten kuchár sa na to díval a komentoval: „No jó, vona se s tím moc nesere!“
Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni číslo 8, ktoré je v predaji od 17. februára.
