Simonka má na konte desať operácií a mesiac v umelom spánku
Len čo sa Simonka Hambalková z Piešťan po pôrode nadýchla, začala sa dusiť. Lekári jej okamžite vybavili prevoz do Bratislavy a ešte v ten istý deň ju zachránili. Operácia v Detskej fakultnej nemocnici na Kramároch trvala sedem hodín. Čas sa vliekol a jej matka Barbara a otec Imrich prežívali muky. Zistilo sa totiž, že bábätku nedorástol pažerák – nespojil sa so žalúdkom.
„Od toho dňa až do súčasnosti podstúpila naša dcérka desať operácií žalúdka a pažeráka. Dvadsaťkrát bola v narkóze a mesiac v umelom spánku,“ porozprávala nám jej matka. Dnes má Simonka takmer tri roky, no váhu nižšiu ako bežné ročné dieťa. Pre výživu jej zaviedli vývody do žalúdka a neskôr ho operačne vytiahli až k srdiečku. Pri prvom hrudnom stavci ho napojili na hornú časť pažeráka. V prvých mesiacoch života jej dvakrát praskol žalúdok, aj preto je na jej konte toľko operácií. Následkom toho boli opakované zápaly pľúc.
Simonka dôverne pozná pocit, keď človek márne lapá po dychu. Stačí, keď jej mlieko alebo sliny vniknú do dýchacej trubice. Má však anjela strážneho, ktorý si pri nej tri roky nepospal. „Opakované nasatie tekutín do pľúc zapríčinilo našej dcérke ich chronický zápal a akoby to nestačilo, lekári jej ešte diagnostikovali vrodenú cievnu vadu na srdiečku, takže čakáme na operáciu srdca, ale musí pribrať,“ skonštatovala B. Hambalková Krajčírová.
Momentálne je zdravotný stav dieťatka stabilizovaný. Simonke však
musia opakovane miesto, kde sa pažerák spája so žalúdkom, rozširovať, pretože zrasty majú tendenciu hrubnúť, takže zužujú otvor, ktorým preniká strava do žalúdka. „Keď na dcérke vidím, že jej už nechutí a že jedlo aj so slinami vypľúva, je to signál na ďalší chirurgický zákrok v narkóze pod röntgenom. Opakuje sa to približne každé tri mesiace. Spomínam si na to, ako raz, keď, mala horúčky, jej museli dilatáciu zopakovať hneď za týždeň,“ dodala Simonkina matka. V rodine sú okrem Simonky ešte dve staršie deti. Osemročná Sandra a štvorročná Lea sa tešia zo svojej najmladšej sestričky. Hrajú sa s ňou, akoby bola úplne zdravá. Dieťatko sa po operáciách v domácom prostredí spravidla vždy rýchlo zotaví. Pôsobí síce trošku uplakane, ale o chvíľu sa už smeje a behá z izby do obývačky. Človek má však pocit, že ak by fúkol vetrík, Simonku odveje. Taká je krehká.
Na rady rôznych odborníkov jej kupujú špeciálne prípravky, výživové doplnky, bioprodukty. Snažia sa, aby mala dostatok živín, vitamínov, minerálov, stopových prvkov, ale všetko je veľmi drahé. Muž pracuje, matka je na materskej. Do práce ani privyrábať si nemôže. Od štátu dostávame na Simonkinu výživu 11 eur mesačne, čo nestačí ani na dva dni. „Máme veľký úver a pôžičku, ktorú sme si vzali kvôli Simonke. Byť chorý je dnes luxus. Máme väčšie výdaje ako príjmy, aj preto šetríme na každom kroku. Našťastie, dobrí ľudia sa vždy nájdu a ich pomoc si veľmi vážime,“ poďakovali sa všetkým dobrodincom obaja rodičia.
Čo si najviac pre dcéru prajú?
„Túžime, aby zosilnela, pribrala, aby mohla ísť na operáciu srdiečka, a potom možno niekde k moru, alebo aspoň do soľnej jaskyne, kde by mohla inhalovať, keďže chronický zápal pľúc sa už vyliečiť nedá. Tiež jej želáme, aby jej tak často nemuseli rozširovať pažerák, čo ju veľmi oslabuje. Je to náročné. Ale keď ju potom vidíme usmiatu, ako znovu naberá sily, na chvíľu zabudneme na všetko zlé a tešíme sa,“ skonštatovali Hambalkovci. „Vtedy už nemyslím na to, že Simonka bude opäť vypľúvať stravu a že jedlá varím zbytočne. Už mi ani nie je ľúto, že s ňou nemôžem ísť napríklad na ihrisko alebo na prechádzku s piškótou v ruke. Stačí mi, keď papá ako vtáčatko, to, na čo má chuť. Vtedy som spokojná i ja,“ dodala matka.
V izbe, kde sa Simonka počas našej návštevy hrala so svojimi sestrami, bol poriadok. Na stole stála fľaša s mliekom a cumlíkom. Dievčatko po nej občas siahlo a podudlalo si. Päťčlenná rodina žije v malometrážnom byte neďaleko bývalej Tesly. Byt je dômyselne prestavaný, využitý je každý centimeter priestoru. Ak by sme nepoznali trápenie tejto rodiny, mali by sme pocit, že všetko je tak, ako má byť.
Aj preto Simonke dvakrát vysnívali v relácii Modré z neba prestavbu kúpeľne a staro-nové auto, ktoré ju najčastejšie vozí do bratislavskej nemocnice. I keď sa v ňom stále niečo kazí, ktovie? Možno práve na tomto autíčku Simonka poputuje na svoju prvú dovolenku k moru. Len aby už bolo leto a karta sa v tejto rodine konečne obrátila.
