Blog Lívie Gažovej: O najvyšší tobogan
LÍVIA GAŽOVÁ má úchylku neustále zlepšovať – okolie aj seba. Môžete jej nadávať do architektov či aktivistov, je však hrdý lokálpatriot, pracuje pre občianske združenie Spoločne pre Piešťany, píše, číta a študuje.
O najvyšší tobogan
Tak si teda predstavme, že máme aquapark. Stojí na skvelom mieste, skvelo vyzerá, celý sa ligoce. Veď aby nie, naše nové lákadlo na turistov stálo nemalé peniaze. Mesto je zadlžené, zato náš pocit bazénovej menejcennosti zmizol. Máme, čo sme chceli. To nové kúpalisko je plné atrakcií, výskajúcich detí, roztečenej zmrzliny a najmä – turistov. Našich spasiteľov, nášho jediného argumentu, že Piešťany ako soľ potrebujú vybudovať komplex, kde sa možno spúšťať dolu prúdom na obrovskej pneumatike.
Turisti prichádzajú zďaleka, zaparkujú a močia sa v našej vode. Popoludní odfrčia domov. Kúpalisko je anonymné, má celkom vysoké vstupné a Piešťanci tam chodia málo. Aspoň prilákalo do mesta viac turistov. Tých chceme. Turisti rovná sa peniaze. Vždy a všade. Neprekonateľný argument, ktorý nikto neoveril. Ženy ale vravia, že dopyt po vode v predraženej kadi je obrovský a Piešťany sa presne trafili do diery na trhu.
Do piešťanských bazénov vedie niekoľko super toboganov. Turisti sú nadšení. O pol roka ich nadšenie prejde a nájdu si iný aquapark s vyššou šmykľavkou. Naša vychýrenosť opäť zmizla. Po čase sa na Slovensku presadí trend budovania okruhov Formuly 1. Dráhy už budú v každej dedine a Piešťanci sa začnú sťažovať, že jednu nemáme tiež. Ba čo viac, začnú sa hanbiť. Kúpeľné mesto bez motokár? Kde sme? Kúpeľné mesto bez hipodrómu? povedia si neskôr. Kúpeľné mesto bez areálu na rýchlokorčuľovanie?
Ráno sa naša zhmotnená megalománia sa objaví v Živej panoráme. Bez turistov. Kamera je zarosená, jeden človek čerí vodu. Tobogany odstavené, voda v nich tečie len cícerkom. No nemohli sme vtedy miesto prílevu turistov myslieť na skutočné potreby obyvateľov? To sme si naozaj mysleli, že naše mesto priláka tie masy na niečo, čo už všade majú? Nie je prinajmenšom vhodné zamýšľať sa na tým, čo by nás v hone za klientelou odlišovalo namiesto budovania toho, čo už je všade? A pri vymýšľaní spôsobov, ako pomôcť k znovuzrodeniu piešťanskej tradície turizmu namiesto hurá-prístupu radšej konať s chladnou hlavou?
