Dušan Dušek si pyrotechniku vyrábal z mažiarov a plechovíc

„Myslím si, že Vianoce sú najmä pre deti, im žiaria oči najviac, a tak to má byť. S manželkou si už tradične sadneme k slávnostne prestretému štedrovečernému stolu. Nezvykneme vyspevovať nejaké koledy či piesne. Po večeri si pozrieme darčeky. Ale veľmi rád si spomínam na to, ako hlasno zneli Vianoce môjho detstva. Prežil som ho v lesníckej kolónii. Tam sme si s kamarátmi už pred Vianocami a počas nich búchali mažiarmi. To bolo rachotu v starých Piešťanoch!“ povedal D. Dušek.
Na výrobu výbušniny poslúžila síra zoškrabaná z hlavičiek zápaliek, ktorú nasypali do otvoru starého kľúča. Na druhú stranu dali klinec so zbrúsenou špičkou. „Zviazalo sa to so špagátikom, ktorého druhý koniec musel mať aspoň dvadsať centimetrov. Chalani chytili mažiar za špagát a buchli ho klinčekom o stenu. Vyšla rana ako z dela. Len sa nesmela ´doščať´, čiže nevybuchnúť. Vtedy sme úder zopakovali.“
Podomácky vyrobená pyrotechnika sa dala urobiť aj zo starej plechovice na farbu, do dna ktorej navŕtali dierku. Potom do nádoby vložili kamienok karbidu, no ešte predtým ho opľuli alebo obliali vodou. Takto pripravený delobuch dôkladne a silno zatvorili, chvíľu počkali, kým sa mokrý a tuhý karbid zmení na plyn. Plechovicu položili na zem, pritlačili nohou, k dierke priložili zapálenú sviečku a „šup, vyrazilo dekel!“ Celý proces sa mohol opakovať dovtedy, kým plechovku neroztrhlo alebo sa neminul kamienok. D. Dušek si aj v jednej z vianočných poviedok spomenul, ako to vyzeralo v Piešťanoch v roku 1959: „V obchodoch skoro nič nemali, na všetko sa stáli rady, ktorým sa bojovo hovorilo fronty. Aspoň že otec, ako lesný inžinier, nemusel zháňať vianočný stromček; spolu s ostatnými ho vždy dostal od podniku. A mama, ako žena v domácnosti, pozháňala všetko ostatné, takže zrazu nám vo vani plával aj vianočný kapor. Pracovalo sa aj na Štedrý deň. A ešte predpoludním sme boli v škole. No zrazu bol večer, zasadli sme okolo stola, jedli oblátky s medom, tešili sa na darčeky.“
Boli to časy, keď tu snežilo už od konca novembra a snehovými vločkami bolo mesto prikryté niekedy až do apríla.

Dočítate sa v dvojčísle Piešťanského týždňa, ktoré je v predaji od 16. decembra.