František Kelle mal otvárať Eurotour, zahynul pár dní predtým
Tohtoročný filmový festival Eurotour začínal smutno-krásne. Smutne preto, že sa úvodného ceremoniálu a tiež svojej cestovateľskej výstavy nedožil najskúsenejší a najuznávanejší slovenský cestovateľ druhej polovice 20. storočia – František Kelle. A krásne, lebo si na neho i jeho svet s úsmevom spomínali piešťanskí priatelia – cestovateľ Igor Čech a štefánikovec Ján Tatara.
I. Čech okrem spomienok na Kelleho porozprával v utorok 11. novembra návštevníkom kina Fontána i o svojom pracovnom pobyte v Zambii, kde pôsobil ako dentista v najchudobnejších oblastiach tejto krajiny. Podobne ako Kelle prebrázdil svet hore-dolu.
Jeho kamarát František, hoci tvrdieval, že do hôr treba chodiť žiť a nie zomierať, sa 19. októbra tohto roku pošmykol a spadol zo skaly v horách v okolí Rysov. Mal 78 rokov a za sebou stovky prelezených vrchov.
„Najbližšie mu však boli Tatry,“ povedal I. Čech. Tento piešťanský zubár porozprával, ako sa s Ferkom zoznámili. „Raz mi povedal, že cestovateľ je v jeho očiach iba ten, čo o svojich zážitkoch napíše knihu,“ uviedol I. Čech. A hoci Tatry boli Kelleho Himaláje, prvým Everestom mu bola Devínska Kobyla, kde ako malý s otcom bivakoval v zime pod holým nebom.
Tento geograf, pedagóg, horolezec, polárnik, cestovateľ, publicista a spisovateľ navštívil 127 zo 191 štátov sveta, ktoré sú v súčasnosti registrované OSN. Zo svojho života v dospelosti strávil na potulkách viac ako desať rokov. Tri razy sa zúčastnil cesty okolo sveta. V Tatrách uskutočnil viac ako 550 výstupov, z toho 50 prvovýstupov. Na tatranské štíty začal vystupovať už ako dvanásťročný a už o sedem rokov neskôr stál ako člen československého reprezentačného družstva na najvyššom štíte Európy, na Mont Blancu.
V rokoch 1951-1953 bol najmladším horským vodcom s právom vodiť v oblasti celých Vysokých Tatier. Vystúpil na takmer sto končiarov sveta. Zúčastnil sa výstupov na Kilimandžáro, Mont Rinjani, Tahat, Elbrus, Aconcaguu, Popocatepetl či Chimborazo. Ak by mal na všetkých výstupoch krokomer, ukázal by mu dĺžku 1100 kilometrov.
V roku 2011 získal prestížne ocenenie Krištáľové krídlo. Rok predtým sa zúčastnil piešťanskej oslavy 20. výročia založenia Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika, ktorej predsedá Ján Tatara. Tunajší rotariáni Kellemu, ktorý práve dokončoval knihu o Štefánikovi, odovzdali symbolický 350-eurový šek. Cestovateľ si Štefánika veľmi vážil, bol preňho príkladom. „Bol prvý Slovák, ktorý dva razy obišiel svet a navštívil všetky kontinenty okrem Antarktídy,“ uviedol vtedy autor publikácie. J. Tatara zhodnotil Kelleho celoživotné úsilie: „Napísal 34 cestopisných kníh, ktoré boli preložené do ôsmich jazykov. Jeho celoživotná expedícia sa začala na Mont Blancu v roku 1955. Ako člen výboru a podpredseda Spoločnosti M. R. Štefánika organizoval cesty po stopách veľkého slovenského diplomata.“
Pôvodne chcel byť František lesníkom, a ak sa mal dostať na lesnícku školu v Banskej Štiavnici, musel odpracovať rok v lese. Štúdium neskôr prerušil, pretože mu učarovala Zbojnícka chata, kde sa postavil k sporáku a varil. Tu pochopil, že nekvalifikovaný kuchár je pre 17-ročného mladíka slabá perspektíva. Vrátil sa do Bratislavy, ukončil strednú školu a neskôr aj univerzitu. Vyučoval a dokonca sa stal vedeckým pracovníkom Slovenskej akadémie vied. V roku 1993 zorganizoval výpravu, ktorá sa ako jedna z prvých dostala na severný pól pomocou navigácie GPS.
F. Kelle bol nielen zapálený štefánikovec, ale Slovensko reprezentoval aj ako človek, ktorý obdivoval cestovateľské úspechy svetobežníka Mórica Beňovského. Bol jedným z oduševnených Slovákov, ktorí sa na Madagaskare zaslúžili o jeho pomník.
