November 1989: Perličky z mestskej kroniky
Po 17. novembri 1989 sa udalosti začali chaoticky valiť ako povodňová vlna. Niektoré zaznamenal do piešťanskej mestskej kroniky stredoškolský učiteľ Alexander Murín. Z nich vyberáme:
Aj v Piešťanoch bola najrevolučnejšia Verejnosť proti násiliu. Na 27. 11. 1989 bol v Československu vyhlásený dvojhodinový generálny štrajk, ktorý sa uskutočnil aj v piešťanských závodoch, podnikoch, organizáciách a školách. Aj napriek prekážkam a obmedzeniu zo strany vedenia viacerých podnikov a závodov sa uskutočnil v ten deň popoludní v Piešťanoch veľký míting na Námestí dukelských hrdinov (dnešné Námestie slobody) na vyjadrenie podpory generálnemu štrajku.
V Piešťanoch sa na príprave a organizovaní mítingu najviac podieľali mestské kultúrne stredisko, študenti a mládež v Junior centre na Malej scéne Ivana Krasku. Na námestie prišlo spontánne približne päť až šesťtisíc ľudí s trikolórami na kabátoch, s transparentmi a štátnymi vlajkami. Rečníckym priestorom bol podstavec fontány na námestí.
Vystúpenia rečníkov vyjadrovali ich postoj, radosť zo začínajúcej slobody a odhodlanie bojovať až do konečného víťazstva, ich slová boli sprevádzané súhlasným potleskom a skandovaním. Populárne sa stalo: „To je ono!“ Míting trval asi dve hodiny, vyznačoval sa súdržnosťou a spontánnou radosťou.
Letáky po meste tiež pranierovali KSČ a kriticky sa stavali k ideám socializmu a komunizmu. Ku koncu roku 1989 viacerí občania mesta tiež kritizovali a pranierovali predstaviteľov mesta a organizácií, niektorých obviňovali z osobného obohacovania, z necitlivosti pri riešení problémov občanov mesta a žiadali, aby odstúpili zo svojich funkcií a išli manuálne pracovať (skandovanie „k lopate“). Občania tiež kritizovali cigánov v meste, z ktorých viacerí nepracovali a kradli.