Výkonný riaditeľ Čajok M. Drgoň: Basketbalový svet nás vníma ako spoľahlivý klub
V Piešťanoch máme v súčasnosti dve extraligové družstvá. Okrem hokejových havranov si v súťaži veľmi dobre počínajú basketbalistky Piešťanských Čajok, ktoré sa v priebehu troch rokov zaradili medzi slovenskú špičku. Na úvod nášho nového seriálu sme sa pozhovárali s výkonným riaditeľom Čajok Milošom Drgoňom, ktorý prezradil čitateľom Piešťanského týždňa množstvo zaujímavých informácií.
Čajky vyhrali sedem z ôsmich úvodných zápasov novej sezóny. Ako ste zatiaľ spokojní s účinkovaním v extralige a s akými cieľmi ste vstupovali do tohto ročníka?
– Samozrejme, že sme v klube so vstupom do sezóny v kontexte výsledkov spokojní, no to neznamená, že nie je čo zlepšovať. Ciele boli jasne stanovené po dlhšej úvahe a prihliadajúc na kvalitu súperov. Budeme úspešní, keď budeme vo finále oboch slovenských súťaží – v extralige aj v Slovenskom pohári.
Nestačili ste akurát na Good Angels, no Košičanky ste viac než potrápili. Po minuloročnom bronze bude zrejme cieľom Čajok atakovať vyššie priečky, nemýlim sa?
– Áno, je to naším cieľom a spravíme všetko, aby sme boli ešte úspešnejší.
V priebehu troch rokov sa v Piešťanoch podarilo vybudovať špičkové družstvo. Čo za tým všetkým stojí, že sa môžeme v meste tešiť z veľmi kvalitného basketbalu?
– Dvadsaťročná systematická práca v dvoch partnerských kluboch – MBK Stará Turá a BKM Piešťany, vízia, odriekanie, rozhodnutie posunúť sa ďalej do veľkého basketbalu. Samozrejme aj ľudia, sponzori, tréneri, hráčky, no najmä veľa tvrdej práce.
Čajky vlani pôsobili aj v stredoeurópskej MEL lige (Middle European League), ktorá sa však tento rok nehrá. Vysvetlite prečo?
– Najbližšie majstrovstvá Európy žien v basketbale sa budú konať v Maďarsku a Rumunsku. Maďarský zväz nám tesne pred sezónou prezentoval stanovisko, že reprezentácia je pre nich priorita a jej tréner v koncepcii prípravy nevidí miesto pre MEL ligu. Ale po šampionáte sa k MEL-ke chcú opäť vrátiť…
Budú Čajkám kvalitné zápasy so zahraničnými súpermi chýbať alebo sa im niektoré duely v extralige dokážu vyrovnať?
– Každý kvalitný medzinárodný zápas v akomkoľvek športe posúva slovenský šport ďalej. Je škoda, že nie všetky zápasy extraligy spĺňajú kritériá kvality. Pre osobný rast každej Čajky budú zápasy MEL-ky chýbať. Potešiteľné však je, že v súťaži CEWL (Central Europe Woman League) určitú konfrontáciu s českým, rumunským a rakúskym basketbalom máme.
Káder Čajok prešiel pred touto sezónou určitou obmenou. Tréner Martin Pospíšil sa nedávno vyjadril, že je najlepší za posledné roky. Je to ozaj tak?
– Obmena bola minimálna, ostatne tak je to od vzniku tímu. Mnohé hráčky u nás ťahajú už tretiu sezónu, čo je v basketbalovom svete neštandardné. Každé družstvo musí dozrieť, každá hráčka si v ňom musí nájsť miesto, potom trošku chémie a všetci idú na rovnakej vlne. Verím, že úspešnej.
Samotný tréner M. Pospíšil je napriek mladému veku veľmi rešpektovaný a spolu s trénerkou Bronislavou Borovičkovou tvoria výbornú dvojicu. V čom spočíva ich vízia a na čo kladú najväčší dôraz?
– Je to skôr otázka na trénerskú dvojicu, no myslím si, že najdôležitejšie u Čajok je to, že sú pri nich tréneri, ktorí naozaj s dievčatami trénujú desať mesiacov v roku a nielen mesiac pred sezónou.
M. Pospíšil sa dokonca minulý rok stal trénerom roka. Zaiste po ňom pokukovali možno aj iné tímy, ktoré by si ho vedeli predstaviť na svojej lavičke. Bolo ťažké ho v Piešťanoch udržať alebo niečo podobné ani nepripadalo do úvahy?
– Dohodli sme sa úplne na začiatku, že práca s Čajkami má byť dlhodobá a koncepčná. Myslím si, že je pre trénera dôležité vedieť, že klub je trpezlivý.
V kádri Čajok je aj niekoľko reprezentantiek. Okrem slovenských tu sú Kanaďanka Tatham či Češka Bartoňová, ktoré reprezentovali svoje krajiny na majstrovstvách sveta (MS). Ako sa vám sem podarilo takéto skvelé hráčky zlanáriť?
– Už po prvej sezóne nás začali ľudia v basketbalovom svete vnímať ako spoľahlivý klub, ktorý plní svoje záväzky vrátane kvalitného trénerského obsadenia, rehabilitácie, regenerácie či lekárskej starostlivosti. Obe menované dievčatá vedia, čo vo svojej kariére potrebujú, a vedeli sme sa dohodnúť veľmi rýchlo. Koniec-koncov to, že sa dostali na MS, hoci boli sezónu pred nimi medzi Čajkami, hovorí aj o kvalite tréningového procesu u nás. A myslím si, že o túto kvalitu im obom ide.
Situácia v slovenskom športe je všelijaká, no u Čajok vyzerá, že je klub stabilizovaný. Ako sa vám ho darí viesť aj po finančnej stránke?
– Situácia v športe je odrazom situácie v celej republike. Šport je stále braný ako niečo navyše, ako zábava, nie ako poctivá práca. Lenže šport má byť zábavou pre divákov a prácou pre trénerov, hráčov a hráčky. Podobne, ako sa nik už nepozastavuje nad tým, že herec je povolanie, časom príde spoločnosť k tomu, že aj športovec je povolanie. A nie ľahké. K druhej otázke len krátko: Zatiaľ sa nám to v klube darí dobre.
Minulý rok ste riešili projekt výstavby novej haly, ktorá by mala byť sídlom Čajok. Ako to s halou momentálne vyzerá?
– Na stavbe sa už pracuje a pevne veríme, že sa v sezóne 2015/16 uvidíme v nových priestoroch.
Okrem dospelých basketbalistiek sa poctivo venujete aj mládeži. Sú medzi dievčatami nejaké nádejné budúce Čajky?
– Talentovaných dievčat je v Piešťanoch či Starej Turej, rovnako ako na Slovensku, dosť. Percentuálne rovnako veľa ako napríklad v USA, ktoré kraľujú basketbalu. Rozdiel je v osobnom rozhodnutí rodiča a dieťaťa obetovať športu to, čo si na vrcholnej úrovni vyžaduje. U nás sa však takéto rozhodnutia robia akosi ťažšie.
