T. Šnajdár sa stretol aj s obávaným medveďom grizly
O zranených zvieratách, o príležitostnom fotení v divočine, ale i o problémoch so slovenskými medveďmi sme sa porozprávali s Tiborom Šnajdárom, rodákom z Piešťan, milovníkom prírody a prevádzkovateľom chovnej stanice zvierat Havran v Ratnovciach.
Ako sa vlastne dostal k starostlivosti o zranené zvieratá? „Začalo sa to v zime roku 2000. Do útulku Slobody zvierat priniesli myšiaka s otvorenou zlomeninou krídla. Medzi psami a mačkami zostať nemohol, a tak po operácii, ktorú úspešne vykonal Juraj Fajnor vo Veterinárnej klinike v Trnave, skončil u nás v kuchyni a pobudol tam až do jari.“
Potom sa vraj so zraneným vtáctvom roztrhlo vrece. „Priniesli druhého, desiateho, stého a už sme v tom boli až po uši. Z nášho domu a pozemku sa pomaly začalo stávať útočisko zranených a osirelých zvieratiek zo širokého okolia.“ Na ich záhrade sa tak okrem dvoch československých vlčiakov a dvoch kocúrov začali promenádovať labute, bociany aj austrálsky emu.
V chovnej stanici Havran sa u Šnajdárovcov sa vystriedalo veľa myšiakov, sokolov, kaní, sov a výrov. Dočasný domov tu našli aj niektoré druhy netopierov, ježkovia, veveričky, užovky, srnky a množstvo iných zvierat. Keďže Ratnovce ležia blízko vodnej nádrže Sĺňava, nemali núdzu ani o vodné vtáky a spevavce.