Seriál: Svatí za dedinu
Jazdíme popri nich autami, prechádzame peši. Bez povšimnutia. A im to vôbec neprekáža. Mnohé z nich kedysi stávali za dedinou, no časy sa menia a cesty sa inak kľukatia. Mlčky sledovali minulosť a nekomentujú ani súčasnosť. Nemí svedkovia doby. Sochy pri cestách.
Vandali sochám odbili hlavy
Jedno sakrálne dielo si ani ten najnepozornejší vodič nemôže nevšimnúť – pomník Najsvätejšej Trojice, ktorý stojí ma križovatke štátnej cesty Krakovany – Čachtice a odbočky na Korytnianske kopanice. Na širokej rímse stĺpa s toskánskou hlavicou je umiestnená plastika Boha Otca, Syna a Ducha svätého.
Stĺp je ohradený nízkou železnou ohradou. Tá nemohla zabrániť vandalom, ktorí niekoľkými rokmi sochám odbili hlavy. Zhruba pred dvomi rokmi obec Podolie dala pomník zrekonštruovať. „Renováciou prešli viaceré pamiatky, napríklad svätý Florián či Božie srdce. Financovala to obec spoločne so sponzormi a vyšlo nás to na približne tritisíc eur,“ informovala nás starostka Anna Čechvalová.
Všetky tri postavy sú vytvorené v duchu doby – konca 18. storočia.
Boh Otec drží v rukách zemeguľu, Syn kríž a tretiu božskú osobu symbolizuje podoba holubice. „Je známe, že v minulosti stĺpy s výjavom Najsvätejšej Trojice často stavali z vďačnosti za odvrátenie moru. V prípade Podolia to nemáme dokázané z prameňov. Skôr sa môžeme domnievať, že súsošie bolo postavené z vďačnosti za uzdravenie alebo za šťastný návrat z vojny,“ doplnil miestny farár Štefan Šoka.
Na podstave pomníka je nápis EX VOTO Curavit fieri in honorem S.S. Trinitatis Josephus Maszar cum consorte sua Anno patechat 1791, čo vo voľnom voľný preklade znamená: Na slávu a česť Najsvätejšej Trojice venoval Jozef Masár s manželkou Annou v roku 1791.
