Astronóm Milan Antal je oveľa bližšie k hviezdam už desať rokov
Medzi významné osobnosti Piešťan možno zaradiť aj astronóma svetového formátu Milana Antala. Desiate výročie jeho úmrtia si pripomenieme v nedeľu 2. novembra. Aj pri príležitosti tohto jubilea pomenovali jednu z ulíc kúpeľného mesta podľa neho. Piešťany tak vrátili poctu objaviteľovi asteroidu číslo 4573, ktorý nazval po svojom obľúbenom meste, v ktorom žil so svojou rodinou.
Planétka Piešťany má obežnú dráhu päť rokov, tri mesiace a 19 dní. Pohybuje sa v strednej vzdialenosti približne 400 miliónov kilometrov od Slnka.
Mal nos na hľadanie asteroidov
M. Antal sa narodil 19. september 1935 v moravskej obci Zábřeh. Už počas štúdia sa zaujímal o prírodu a špeciálne o astronomické úkazy. Po zmaturovaní na gymnáziu v Bratislave preto s nadšením privítal možnosť zamestnať sa v roku 1953 na observatóriu na Skalnatom plese. Pod vedením docenta Vladimíra Gutha a profesora Ľubora Kresáka sa vypracoval na popredného slovenského pozorovateľa, ktorý mal talent na získavanie presných polôh komét a asteroidov, čo neskôr ocenili aj v americkom Cambridgi.
Popri získaní stoviek presných pozícií malých telies sa mu podarilo objaviť niekoľko asteroidov a planétok. Prvú planétku objavil v roku 1971. Nachádzala sa v západnej časti súhvezdia Rýb, neďaleko stredu päťuholníka tvoreného hviezdami. Má priemer len 50 kilometrov, preto je často považovaná za asteroid. Dostala označenie 1807 Slovakia. Slovakia obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 133 miliónov kilometrov. Obehnúť Slnko jej trvá 3,25 roka. K Zemi sa približuje len do vzdialenosti 124 miliónov kilometrov.
Videl aj Halleyho kométu
Okrem Skalnatého plesa tento astronóm pokračoval vo svojich objavoch aj v hvezdárni v Hurbanove. Našiel si však vždy čas, aby mohol dochádzať do observatórií v Poľsku a Maďarsku, kde sa na väčších ďalekohľadoch venoval najmä objavovaniu planétok, ale aj pozorovaniu periodickej Halleyho kométy pomocou Schmidtovho teleskopu.
K planétke Slovakia postupne pribúdali ďalšie. Hoci pochádzal z Moravy, mená im ich autor dával ako pravý Slovák – Hurban, Hviezdoslav, Sládkovič, Štúr, Nitra, Pribina, Svätopluk, Fándly, Hollý, Jánkollár, Kukučín.
Pri objave asteroidu číslo 4573 v observatóriu Astronomického ústavu Univerzity Mikuláša Kopernika v roku 1986, sa objaviteľ rozhodol pomenovať ho menom Piešťany. Svoje rozhodnutie zaslal do Centra pre malé planéty Medzinárodnej astronomickej únie v Cambridge v USA, ktoré o objavoch bulletinom pravidelne informuje astronomické ústavy univerzít a akadémií. Vďaka tomu sa pracovníci observatórií na celom svete oboznámili s novou planétou Piešťany, ale aj s históriou a významom kúpeľného mesta. Tento krok urobil M. Antal ako príspevok k 50. výročiu povýšenia obce Piešťany na mesto.
Vzorom mu bol M. R. Štefánik
V jeho práci mu bol vzorom Milan Rastislav Štefánik, ktorý kedysi pôsobil v observatóriu vo francúzskom Meudone. I preto bol zakladajúcim členom a podpredsedom Spoločnosti generála Štefánika, založenej v roku 1989. Už po niekoľko rokov aj vďaka Antalovi býva výročná členská schôdza tejto spoločnosti práve v Piešťanoch. Jej šéfom je Ján Tatara: „Veľmi si vážime, že Piešťany pomenovali podľa Antala aj jednu z novovznikajúcich ulíc. Informáciu o tom prinesieme aj v periodiku našej spoločnosti.“
Jeho slová potvrdila aj druhá manželka astronóma Erika Antalová. „Je to istým spôsobom vzdanie úcty i Milanovej prvej manželke Anne, rodenej Višňovcovej, ktorá pôsobila ako pedagogička na Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Piešťanoch. V tomto meste aj zomrela. Bola podobne ak jej manžel astronomičkou svetového formátu. Mali spolu dve dcéry, aj ony to vnímajú rovnako ako ja.“
Na objaviteľskom konte popredného slovenského astronóma M. Antala je celkovo 89 asteroidov, z ktorých 17 už bolo očíslovaných a väčšina z nich aj pomenovaných. Okrem
toho určil presné fotografické polohy pre tisícky objektov. Toto jeho úsilie a výsledky boli ocenené aj Medzinárodnou astronomickou úniou, ktorá pomenovala asteroid číslo 6717 menom Antal. Tento asteroid objavili astronómovia Börngen a Schmadel v nemeckom Tautenburgu v roku 1990. M. Antal zomrel v Piešťanoch dňa 2. novembra 1999 po dlhej chorobe. Jeho odchod bol veľkou stratou pre slovenskú astronómiu.
