Starosta Prašníka: Radšej zostaneme v chudobe, ale v peknom prostredí
Na richtársku stoličku si zasadá už tretie volebné obdobia, s jedinou prestávkou. „Som jeden z mála navrátilcov,“ hovorí o sebe Emil Škodáček, prvý muž dediny ťahajúcej sa po kopaniciach Malých Karpát. Piešťanský týždeň sa s ním zhováral o starostiach i slastiach života v obci Prašník.
► Onedlho sa vám končí funkčné obdobie. Aké bolo?
– Prvé dva roky sme museli zastabilizovať finančnú situáciu, pretože moja predchodkyňa spustila dva euro projekty – hasičskú zbrojnicu a verejné osvetlenie – ktoré som musel dofinancovať. Problémy vznikali predovšetkým pri výstavbe hasičskej zbrojnice. Bolo to dosť komplikované, banka nám nechcela dať preklenovací úver. Taktiež som musel vrátiť 27,5 tisíca eur Slovenským elektrárňam ako daň za jadrové zariadenie. Navyše som musel vyplatiť učiteľku odchádzajúcu do dôchodku. Zostala mi 33-tisícová olovená guľa na nohe. Dosť mi trvalo, kým som sa z toho všetkého „vykýchal“.
► Aká je situácia dnes?
– V zbrojnici máme vybavenie ako profesionáli, Tatru 815 sme dostali ešte od predošlej starostky, hasičská jednotka funguje tiež na úrovni. Celoštátna koncepcia bola nastavená tak, aby koncové obce vypomáhali profesionálnym hasičským zborom, ale tuším len my ako jediní z okolitých obcí sme ju dotiahli do konca. Verejné osvetlenie je tiež dokončené. Jeho údržba je síce oveľa drahšia, ako pri tom predchádzajúcom, ale sme vysvietení ako Las Vegas.
► A finančne?
– Nemáme už podlžnosti. Kúpili sme pre obec nové auto Suzuki, taktiež stroje, frézy na sneh, káľače, krovinorezy. Dreva máme dosť a nakoľko je vysoká nezamestnanosť, aj ľudí. Už to chce len zorganizovať robotu. Tiež sme urobili strechu na materskej škole a od úradu vlády sme dostali ihrisko.
► Spomínali ste granty z Európskej únie. Pripravujete ďalšie projekty?
– Z eurofondov nie, ale predkladáme projekt cez environmentálny fond na výmenu kotolní. Z neho už máme odklepnutých 54-tisíc eur na výmenu okien a dverí v materskej škole. Na futbalovom ihrisku sú nevyhovujúce šatne, postavené ešte v roku 1974, preto žiadam úrad vlády o 30-tisíc eur na nové. Chcel by som ich vybudovať kontajnerovým systémom.
► Čo je najväčší problém Prašníka?
– Kanalizácia. Obec nie je vôbec odkanalizovaná a ja si nemôžem dovoliť občanom povedať, že si budú fekálie vyvážať, lebo by oponovali, že som mal urobiť kanalizáciu. A keď by som ju vybudoval, zase by povedali, voda je drahá.
► Prečo?
– Máme veľké vodné zdroje a vysokú spodnú vodu. Zakopnete, a už ju máte všade. Na konci kanalizácie by mala byť výpust, lenže pod nami sa zase nachádza vodná nádrž Čerenec, ktorú by sme museli obchádzať. Keby som napojil všetkých zhruba 200 domácností, tak by som potreboval odhadom 20 kilometrov potrubia. Takú dĺžku potrebuje desaťtisícové mesto.
► Takže kanalizáciu ani neplánujete?
– Boli by to ďalekosiahle plány.
► Čo teda pokladáte za svoje priority do budúcnosti?
– Vymeniť kotolne za kotly na drevoštiepku a palety, aby som znížil ekologickú záťaž. Projekt podám teraz, do konca októbra. Na budúci rok chcem vybudovať zberný dvor so všetkým, čo k tomu patrí – kosačka, traktor či stiepačka. V neposlednom rade by som chcel zatepliť obecný úrad, okná a strechu som už urobil. Nech tá nevzhľadná budova trochu nejako vyzerá.
► Pri vodnom diele vyrastá rekreačno-oddychová zóna Zlatý Čerenec so súborom desiatok rodinných viliek. Je pre obec prínosom?
– Keď prišli Kuvajťania, bol som jediný proti odpredaju pozemkov. Teraz však za tento krok chválim moju predchodkyňu, aj keď im predávala ornú pôdu za 2,62 eur za meter štvorcový, aby zafinancovala hasičskú zbrojnicu. Zo Zlatého Čerenca inkasujeme na dani z nehnuteľností 10-tisíc eur. Navyše je tu šanca pre zamestnanie domácich. A ja uvažujem, že by som pri križovatke nad Zlatým Čerencom vybudoval benzínovú pumpu. Určite nechcem ísť cestou krabicového systému, akými sú firmy a logistické centrá v Krakovanoch alebo Trebaticiach. To radšej zostaneme v chudobe, ale v peknom prostredí.
