Seriál: Svatí za dedinu
Jazdíme popri nich autami, prechádzame peši. Bez povšimnutia. A im to vôbec neprekáža. Mnohé z nich kedysi stávali za dedinou, no časy sa menia a cesty sa inak kľukatia. Mlčky sledovali minulosť a nekomentujú ani súčasnosť. Nemí svedkovia doby. Sochy pri cestách.
Kríž so zachovalými umelými kvetinami
Pri ceste medzi Madunicami a Drahovcami stojí osamelý kamenný kríž. Na kraji role mu spoločnosť robí len neveľký strom. Nápis na ňom je takmer nečitateľný, nám sa podarí vylúštiť písmená KRÍŽ GALBIČKA PÁL Roku 1896.
Podobne ako u mnohých iných svedkov doby, aj v prípade tohto existujú iba strohé informácie. Ako nás informovala Mária Hergezelová z madunického obecného úradu, pôvodní majitelia boli pravdepodobne vlastníkmi poľa, potom sa oň starali asi potomkovia. Pred dvomi rokmi dala obec kríž opraviť, havarovalo tam auto a zrazilo nejakú pani. Trochu udivujúce je, že pod krížom sú položené umelé kvetiny, ktoré nevyzerajú, že by ich tam ktosi doniesol už dávno. „Možno súvisia skôr s tou zrazenou ženou,“ povedala nám M. Hergezelová. Dodala však, že v dedine je skupina osemdesiatročných občanov, ktorí zakiaľ vládzu, sa o podobné objekty snažia starať.
