Z labyrintu uličiek vás domáci ochotne vyvedú – za peniaze
Najzápadnejšie ležiaci severoafrický štát, od západu ho obmývajú vlny Atlantického oceánu, zo severu zase vlny Stredozemného mora. Krajina voňajúca exotikou i zapáchajúca smradom zo spracúvaných koží. Maroko.
O frontmanovi skupiny Slobodná Európa Whiskym sa občas dá zapochybovať, či je viac hudobník alebo cestovateľ. Na svojom konte ma desiatky ciest po celom svete. Naposledy si za cieľ svojej púte vybral Maroko. „Bol som tam predtým už trikrát, no zakaždým len na niekoľko dní trvajúcich tripoch. Tentoraz môj výlet trval päť týždňov, a keďže bol november, miesta neboli prepchaté turistami,“ pochvaľuje si Whisky, ktorý väčšinu svojich pútí absolvuje len v sprievode samého seba. Človek si tak vraj lepšie prečistí mozog.
Štart v Marakéši
Hlavným mestom Marockého kráľovstva je Rabat, najväčším Casablanka, no asi to najzvučnejšie meno nesie Marakeš. Ten bol aj štartovacím bodom cestovateľa. Užil si tu svojské uličky klasickej africkej mediny – historického mesta opevneného hradbami – i veľké trhové námestie známe svojimi kulinárskymi špecialitami, ktoré začína pulzovať rušným životom až vo večerných hodinách. Nechýbajú na nich klasické taniere s keramickým poklopom, v ktorom sa nad dreveným uhlím dusí mäso spoločne so zeleninou a ďalšími prísadami. „Na naše pomery je Maroko dosť lacná destinácia, no stojí na podstatne vyššom leveli ako Indonézia či India, kde celý mesiac krásne prežijete za päťsto eur. V Maroku lacné ubytovanie nezoženiete pod desať eur, najesť sa dá za tri podobne ako u nás v tých lacnejších reštauráciách,“ necháva nahliadnuť do peňaženky Whisky.
V samotnom Marakeši sa zdržal len krátko. O hudobníkovi je známe nielen to, že žije v starom mlyne na kopaniciach blízko Prašníka, ale i to, že sa turisticky vychyteným destináciám niekedy vyhýba ako čert krížu. Ani v tomto prípade to nebolo inak.
Šesťtisíc kilometrov na tachometri
V autopožičovni si vyzdvihol Daciu Logan a od tej chvíle na túto značku nedá dopustiť. Ospravedlňujúco poznamenáva, že nie je agentom automobilky a zároveň jedným dychom dodáva: „Klobúk dolu pred tým, čo to vozidlo vydržalo. Nakladal som mu toľko, čo by som si nedovolil voči vlastnému. Vidno, že ho stavali na rumunské cesty.“ Daciu vracal s tachometrom, na ktorom bolo natočených o šesťtisíc kilometrov viac. Defekt nemusel opravovať ani raz.
Na besedách mu diváci často kladú otázku, ako je to s tankovaním na minimálne frekventovaných trasách. Netreba si vraj z toho robiť ťažkú hlavu, lebo vždy sa nájde nejaký miestny „podnikateľ“ s bandaskou, ktorý ochotne predá palivo s desaťpercentnou prirážkou. Tak to ostatne chodí všade vo svete.
Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni číslo 35, ktoré je v predaji od 26. augusta.
