Ondrej Porubský: Vlastni popis života a nehod a dobrodruzství

Prvý boj, prví mŕtvi
… pri kostole zme mali menáž a sotva zme boli po menáži narás z rajtri dorajtuvali z befelom, abi zme sa bližili k neprátelovi, našim na pomoc kerí už boli v bitke. Šak aj na nás prišjel rat lebo zme k nim patrili, hned sme sa stavali. Každí batalion osve a ket zme boli hotoví dostali zme roskas dopred. Plot čo bol pred nami ten zme zvalili a bola taka proba regiment komandant Oberst Tilcer snát scel videt jak to sa budeme híbat, ešte rás nás zastavil lebo zme sa pohnuli jak draci a od radosti nattim aš plakal a hotuval nás že nám prišla hodina abi zme si stali do opravdového boja a prál nám ščasného a vitrvalého vítastva, ešče zme si na to lepší prátelé podali ruki a z veselú tváru zme stali hotoví do boja. Nato zme dostali roskas ako v mene božom forverck rozleteli zme sa jako blesk, najprv išla predná línia potom druhá, zatim rezerva a potom kompanie a zatim ostatne odelenje, ukázala sa nám nevídaná podívaná, videli zme ešče dost daleko najprv husté černé dími vistupuvat a temné dunenie, vístreli s kanónov, a tak zme sa hrdo blížili k tomu divadlu. Nebolo to tak blízo a ešče zme sa dost namašíruvali kím zme tam prišli na jednu malú dolinu kde bol plac obvazuvanja raneních. Zme videli prvú krv na bojišči našich kamarádov. Stŕpli v nás žili a prebehol mrás celým telom lebo zme videli nevídané divadlo hrúzi ale na to zme čoskoro zabudli lebo zme nemali na to kedi mislet lebo zme museli náš postup zríchlit a bolo zretedelné búchanje kanonóv a hvízdanje gulek z gvérov.

Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni číslo 32, ktoré je v predaji od 5. augusta.