Zomrel páter Vladimír Pavla zo Spoločnosti Ježišovej
Nebeský Otec si v sobotu 19. júla povolal k sebe pátra Vladimíra Pavlu SJ vo veku 64 rokov. V. Pavla zomrel v kruhu spolubratov v piešťanskej komunite. So zosnulým sa veriaci rozlúčili zádušnou svätou omšou v stredu 23. júla v Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v Piešťanoch. V. Pavlu pochovali vo farnosti Lovčica-Trubín na miestnom cintoríne. Obom obradom predsedal páter Provinciál Rudolf Uher SJ.
V. Pavla sa narodil 10. februára 1950 v Lovčici, okres Žiar nad Hronom. Otec Emil a matka Anna boli súkromne hospodáriaci roľníci. Do Spoločnosti Ježišovej vstúpil 8. septembra 1975. V rokoch 1980-1986 absolvoval filozofické a teologické štúdia na tajnom Inštitúte svätého Alojza v Trnave. V Novej Lehote pri Handlovej 26. októbra 1986 prijal tajne kňazské svätenia z rúk biskupa Petra Dubovského. Posledné sľuby zložil 10. októbra 1993 v Bratislave.
Do verejnej pastoračnej služby nastúpil 1. apríla 1990 v jezuitskom kostole v Ružomberku, kde pôsobil 15 mesiacov. Potom slúžil ako kaplán na fare Nitra – Dolné mesto, ktorú vtedajší nitriansky biskup Ján Chryzostom Korec zveril jezuitom.
Od 1. augusta 1992 bol šesť rokov rektorom kaplnky a ministrom v Dome Spoločnosti Ježišovej v Piešťanoch, kde mal svoj veľký podiel na príprave projektov i realizovaní výstavby novej kaplnky a nového exercičného domu.
V rokoch 1998-2008 bol V. Pavla superiorom rehoľnej komunity v Trnave. Počas tohto pôsobenia mal na starosti opravu budov celého kláštora a tiež viedol stavebné opravy jezuitského kostola z fondov Európskej únie. Zároveň vykonával pastoračnú službu.
Od 15. októbra 2011 bol poverený funkciou ministra Exercičného domu v Piešťanoch a pastoračnou službou v jezuitskej Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie. V roku 2013 sa mu zhoršil zdravotný stav, čo si vyžiadalo opakované a dlhé hospitalizácie v nemocnici v Bratislave a v Banskej Bystrici.
Z poslednej hospitalizácie v banskobystrickej nemocnici ho 11. júla 2014 prepustili do domáceho prostredia v piešťanskej komunite, keďže medicínsky sa mu už nedalo pomôcť. Vo vedomí naplnenia svojej pozemskej púte sa pripravoval na stretnutie s Pánom v pokoji a v modlitbe. Svoju túžbu vyjadril spolubratom v deň pred svojím odchodom do večnosti slovami: „Nechajte ma už ísť domov.“ Zaopatrený sviatosťami odovzdal svoju dušu Pánovi 19. júla obklopený rehoľnými spolubratmi.
Všetci, ktorí poznali pátra Pavlu, si na ňom vážili jeho otvorenosť, zmysel pre humor a priateľskosť. Radosť okolo seba rozdával aj svojím spevom a hrou na akordeóne. V. Pavla sa vyznačoval svedomitosťou pri plnení mnohých a náročných poslaní, ktoré mu zverili jeho predstavení.
