Téma týždňa Piešťanského týždňa: Školy v regióne si musia vystačiť aj s málom
Zazvonil školský zvonec a rozprávky je koniec. Pedagógovia a žiaci však nebudú žiť šťastne až do smrti. Len do začiatku septembra, kedy sa opäť otvoria dvere tried. Nachádzajú sa školy v skutočne v takom alarmujúcom stave, akým nás častujú médiá? Pol roka vás v Piešťanskom týždni sprevádzal seriál, v ktorom sme sa snažili zmapovať základné školy (ZŠ) v regióne a zistiť, ako sa im žije.
Odpovede sme dostali len čiastočné. Nečakali sme, že zástupcovia škôl budú púšťať hromy blesky na svojich zriaďovateľov, to ani nebolo zámerom seriálu. Až na jedinú výnimku sa urputne držali hesla špinavá bielizeň sa perie doma. Niektorí z nich – v snahe zapáčiť sa starostovi obce – si mýlili poskytnutie priestoru v tlači s predvolebnou kampaňou chlebodarcu. Sem-tam sme sa dozvedeli aj niečo nelichotivé, no zakaždým, ako sa vraví „mimo zápis“.
Bez učebníc
Šéfovia ZŠ boli viac otvorenejší v kritike rezortu školstva. Sužujú ich neustále zmeny pravidiel, všadeprítomná byrokracia a chaos. „Neustále zmeny neprospievajú ani deťom, ani učiteľom. Základná škola by mala byť základnou od západu republiky po východ,“ domnieva sa riaditeľka Helena Hrdinová zo ZŠ na Banke. Pavlovi Krátkemu zo školy v Rakoviciach neistota tiež nie je po vôli: „Nevieme, k akým zmenám príde, a bude sa meniť aj samotný školský zákon.“ Riaditeľka ZŠ v Červeníku zase ministerstvu vytýka, že školy pri reformách hodilo doslova do vody. „Učitelia museli sami tvoriť vzdelávacie programy, na čo neboli pripravení, mohli využiť len vlastné skúsenosti. Taktiež dostávajú učebnice, ktoré sa nedajú použiť, prípadne ich nedostanú vôbec,“ povedala nám Júlia Vozáriková.
Hlavnou a základnou boľačkou zostávajú financie. Do takej miery, že nad mnohými školskými zariadeniami už dlhšiu dobu visí hrozba zániku. Za mnohých riaditeľov to v skratke priznala Darina Havrlentová zo ZŠ Dubovany slovami „pravdaže sa pod nami trasie stolička“.
Likvidácia malotriedok?
Ministerstvo školstva v tomto roku vydalo už sedem rozhodnutí o vyradení základných škôl na žiadosť zriaďovateľa. Existencia tej v Drahovciach visela donedávna na vlásku, obecní poslanci jej však nakoniec dali zelenú aj na ďalší školský rok. Definitívne však odzvonilo malotriedke v Ratnovciach. Riadnu triedu navštevovalo päť detí a dve špeciálne triedy osem rómskych. Ešte v januári, v čase našej návštevy, to v nej vôbec nevyzeralo ako pred krachom. Priam veľkoryso do jej výbavy spadala počítačová učebňa, súčasťou bola sympatická maličká telocvičňa i interaktívna tabuľa, ku ktorej mala v dohľadnom čase z ministerstva školstva pribudnúť ďalšia. „Nie sme sto rokov za opicami,“ poznamenala vtedy k technickému vybaveniu dnes už exriaditeľka Dorota Farkašová. O zrušení školy sa dočítate TU.
Nedostatok peňazí sa bytostne a bolestne najviac dotýka malotriedok, oficiálne pomenovaných ako neplnoorganizované školy. Okrem prázdnej školskej kasy sa Peter Belica, prvý muž školy v Dolnom Lopašove, neobáva ničoho: „Máme jediný strach, a tým je strach z financií. Aby sme dokázali vyžiť.“ Na rovnakej strane barikády stojí aj Peter Turza z Veľkého Orvišťa, ktorý uviedol: „Škola už pred rokmi skončila v Prašníku, končí v Ratnovciach… Pán minister vymyslel limity minimálneho počtu žiakov a to je likvidácia takmer všetkých takýchto škôl na Slovensku.“ Podľa neho sa kríza v rezorte školstva, bohužiaľ, prehlbuje. „Oni robia všetky možné opatrenia, aby sa akože ušetrili peniaze, ale všetky tieto kroky uberajú na kvalite vzdelania.“
