V krajine ohňa a ľadu ochutnala čiernu smrť a sušené mäso žraloka

Hry prírody
Severský ostrov je rozlohou približne dvakrát taký veľký ako Slovensko. Ľudí tu však žije poskromne, vyše tristotisíc. Je to krajina termálnych prameňov, ľadovcov, pustých sopečných krajov, zelených kopcov, gejzírov a polárnej žiary. Príroda sa tu naozaj vyhrala. Čo si však turista ako prvé všimne, že tu akosi chýbajú stromy a zalesnené časti. „Islanďania majú jeden vtip. Čo spravíte, keď sa stratíte v islandskom lese? Treba sa jednoducho postaviť na špičky! Dnes to, našťastie, už veľmi neplatí, pretože domáci sa snažia o čo najhustejšie zalesňovanie,“ prezradila Veronika.
Čomu sa však na ostrove nevyhnete, sú prejavy sopečnej činnosti. Nachádzajú sa tu mnohé termálne jazierka a pramene. Mestá geotermálnu energiu využívajú na výrobu elektrickej energie a na vykurovanie. Dokonca aj na chodníky, aby sa na nich nedržal sneh a ľad. Vďaka tejto energii vraj pestujú i banány.

 
Čierna smrť a žraloky
Miestni sú naučení už z histórie, že treba zužitkovať všetko, čo sa týka jedla. Medzi pokrmami nájdete mäso z rôznych vtáčikov, ktoré vám lietajú nad hlavami, ale aj mäso zo soba. Na Islande žije viac oviec ako obyvateľov. Okrem chutnej jahňaciny majú i špecialitu. „Zážitkom je ochutnávka ovčej hlavy. Najprv opália srsť, hlavu rozpolia a uvaria. Vraví sa, že najväčšími lahôdkami sú oči a jazyk. Tento pokrm však pripravujú už iba príležitostne, napríklad počas
sviatkov,“ spomenula cestovateľka. Denne majú na jedálničku hlavne ryby a morské plody. Turisti však vyhľadávajú ešte jednu špecialitu – mäso zo žraloka grónskeho. To musí prejsť niekoľkomesačným procesom fermentácie v zemi a ďalej i sušením. Surové je totiž jedovaté pre veľký obsah kyseliny močovej. „Je sa iba malá kocka mäsa, ktoré však páchne, akoby bolo dlho po záruke. Zapíja sa typickým miestnym alkoholom zo zemiakov a rasce, takzvaným brennivínom. V preklade čierna smrť,“ dodala V. Páričková.

Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni číslo 26, ktoré je v predaji od 24. júna.