Katarína Zavodszka prišla s dcérou do rodných Piešťan z Floridy
Je vysoká, štíhla, modrooká, miluje umenie. Do rodných Piešťan prišla z Floridy so svojou sedemročnou dcérou Alexandrou. Dievčatko, ktoré nerozumelo po slovensky, zapísala do školy a ono je usilovné asi tak ako kedysi jeho matka. Aj ona totiž sedávala v lavici na „sedmičke“ škole a počúvala svoju triednu učiteľku Katarínu Balážikovú. Bola to jej mama. Život ich rozdelil. Z matky sa stala jazykovedkyňa, dcéra túžila po umení a emigrovala.
► Ste dieťa učiteľky, uznávanej vysokoškolskej pedagogičky, tvorkyne rôznych učebníc slovenského jazyka a paradoxne – vaša dcérka nevie po slovensky. Kedy ste si uvedomili, že by bolo dobré priviesť dcéru na Slovensko a pokúsiť sa o to, aby spoznala rodnú reč svojich predkov?
– Táto otázka vo mne vyvolala úsmev, pretože naši predkovia rozprávali po maďarsky a nemecky. Z matkinej strany sme potomkami rakúsko-uhorskej aristokracie. Náš prapraotec bol sekretárom uhorského palatína a môj praotec obúchal slovenskú knihu mojej starej matke o hlavu, keď jej ju objavil skrytú pod vankúšom.
► Povedzte nám niečo o svojej matke.
– Moja matka Katarína Balážiková bola jazykovedkyňou. Lingvistika bola jej vášňou. Je autorkou vyše štyridsiatich titulov – medzi mini i učebníc pre osemročné gymnáziá. Podrobnosti si môžete prečítať v knihách Ladislava Dvonča Slovenskí jazykovedci. Pre chorobu, ktorej podľahla, sa jej nepodarilo dostaviť na Sympózium jazykovedcov vo Varšave, aby ho otvorila svojou prednáškou. Mrzí ma tiež, že keď ja som odišla v 1987, moja matka práve ukončovala svoju docentúru. Kvôli môjmu odchodu, napriek jej päťročnej práci, jej ju nedali. Kolegovia jazykovedci ju však oslovovali pani docentka.
► Aký je dôvod vašej tohtoročnej návštevy?
– Vždy chodím na Slovensko, pre mňa je to prirodzené, hoci po matkinej smrti sa mi pár rokov veľmi nechcelo.
