Striebornica v zajatí developerov, venuše aj ropúch
Vodná nádrž Striebornica pri Moravanoch nad Váhom je tichou lokalitou už desaťročia. Na jar k nej migrujú húfy žiab a kdesi v poliach nad ňou možno na svoj objav čaká sestra unikátnej Moravianskej venuše. Časy sa menia. Predstava, že by sa Striebornica mala premeniť na mláku uprostred obytných domov, nepopudzuje len miestnych obyvateľov. Proti výstavbe takzvaného Silver Resortu sú ochranári, archeológovia i obecný úrad.
Nájazdy developerov
Jedným z iniciátorov petície bol Vladimír Čavojský, ktorý obýva jednu z chalúp pri Striebornici. Pri našej návšteve vymenúva a rozhorčuje sa: „Nelegálne postavené domy, Lake Resort, Silver Resort. Veď to sú tri staveniská! Čo zo Striebornice zostane, čo zanecháme budúcim generáciám? Developeri chcú ďalej stavať a zahusťovať až na Výtoky!“ Jeho manželka Ľudmila sa k nemu pridáva: „Naplánovaných je päť osôb na jeden dom. Prenásobte si to množstvom domov – toľko ľudí, ako to tu bude vyzerať? A čo zostane, ak všetko predáme cudzincom?“
Boli to miestni občania, ktorí pozemky v okolí Striebornice veselo rozpredávali. Od nich sme sa dozvedeli, že na Baranej zemi bola odjakživa poľnohospodárska pôda tej najvyššej kvality a im ani len nenapadlo, že by sa jedného dňa mohli premeniť na stavebné parcely.
Pravdou zároveň je, že presvedčovania o zachovaní obrovského dedičstva po našich praprapredkoch majú svoje trhliny. Vyryli ich do nich pazúriky aj ďalšie nálezy, ktoré podľa legiend nachádzali sedliaci z Moravian temer za každou oráčinou a šikovne ich hneď „strelili“ obchodníkom.
Na ťahu je investor
Piešťanský okresný úrad zatiaľ vydal rozhodnutie, v ktorom uvádza: „Z doručených stanovísk zatiaľ vyplynuli požiadavky, ktoré je potrebné premietnuť do rozsahu hodnotenia a následne zohľadniť v procese ďalšieho posudzovania činnosti.“
Starostu Peter Hulman na našu otázku, aký bude ďalší postup obecného úradu, odpovedal: „My na našich pripomienkach, ktoré sme zaslali odboru životného prostredia, trváme. Investori majú vypracovať tú štúdiu, je to ich záležitosť.“
Libor Chmelár zo stavebného úradu k tomu poznamenal: „Ak bude rozhodnutie kladné, tam my potom nemôžeme nič robiť. Územný plán to v danej dobe, keď pozemky kupovali, umožňoval.“ Podľa neho majú ľudia najväčší strach z toho, aby sa územie živelne nezastavalo. „Keď tam budú veľké parcely a malé objekty, je to v poriadku. Ide o to, aby sa nezačali stavať hrady, tým pádom by sa celý kolorit krajiny narušil. Investor musí dodržať to, čo územný plán určuje.“
Obecný úrad s A. Rumaihom v súčasnosti nekomunikuje, pretože ten je údajne dlhodobo v Ázii.
V čase spracovania reportáže nás na odbore životného prostredia informovali, že od spracovateľa nedostali predložené nič nové a treba si teda zatiaľ počkať.
