Nebuďte otrokmi drog, hlásajú dve vozičkárky zo spojenej školy

Súťaž zameranú na prevenciu drogovej závislosti mladých ľudí vyhlásilo ministerstvo zdravotníctva spoločne s Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky. Jej kritériá zachytila riaditeľka spojenej školy Alexandra Thomová, preposlala ich učiteľ-ke slovenského jazyka Márii Šimorovej a svoje dielka sa rozhodli napísať študentky Veronika Bittnerová a Adelka Izáková. Vtedy ešte netušili, že o čosi neskôr pocestujú do Bratislavy prevziať si ocenenia.

Viac sa dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 15, ktoré je v predaji od 8. apríla. Na webe uverejňujeme oba ocenené príspevky v neupravenej forme.

Stop drogám

Aj za starých čias existovali drogy, ale nehovorilo a hlavne nepísalo sa o tom toľko, ako teraz. Bohužiaľ, v dnešnej modernej dobe to je počuť z každej strany. Drogy sú už dostupné aj pre mladých. Najsmutnejšie na tom je, že mladí ľudia si neuvedomujú, ako ubližujú nielen sebe, ale aj okoliu.Mali by sme si najskôr povedať, čo sú drogy, ako ich delíme a čo nám môžu spôsobiť. Drogy sú psychotropné látky, ktorých používanie môže viesť k závislosti, ktorá väčšinou končí smrťou. Rozdeľujú sa podľa tvrdosti na mäkké a tvrdé. Mäkké sú : marihuana, hašiš, kofeín…. Tvrdé sú: alkohol, nikotín, kokaín, pervitín, heroín.. Drogová závislosť sa začína niekedy vo veľmi skorom veku. V takých 15. Tínedžeri začnú fajčiť a piť. A to všetko len preto, že buď chcú machrovať pred ostatnými, alebo sa dostanú do zlej partie.
Keď tam chcú zostať, prispôsobia sa. Niektorým to však nestačí a siahajú po tvrdších. Po prvom požití si povedia, to je super pocit, lebo unikajú z reality a problémov, ktoré častokrát majú. Postupom času potrebujú viac a viac dávok, začnú zháňať peniaze, kde sa dá. Napr. budú klamať rodičom, že si potrebujú niečo kúpiť a pritom to minú na drogy. Narkomani sa chodia aj liečiť, no bohužiaľ sa nikdy nevyliečia. Z môjho okolia som poznala jedného chalana, čo tiež drogoval a nakoniec ho to zabilo!!!! Darmo mu kamoši hovorili:“ Neblázni, si mladý , tak si nenič život týmto.“ On však povedal:“ Vy tomu nerozumiete.“
Ja som tiež mladý človek a neberiem drogy. Myslím si, že život je pekný aj bez nich. Treba si len nájsť dobrých a slušných kamarátov a venovať sa napríklad športom. Často máte svoje vzory, ktorým sa chcete podobať. Podobajte sa im dobrými vlastnosťami, nie zlými. Drogy berú len trosky !!! Si aj ty troska ????

Adelka Izáková, Spojená škola Piešťany

Drogy môžu zabíjať

Po roku 1989 u nás nastala demokracia, ktorá nám priniesla veľa pozitívneho. Môžeme sa slobodne pohybovať, cestovať, kam len chceme, slobodne vyjadriť svoj názor, podnikať. Avšak aj demokracia má svoje negatívne stránky. Bohužiaľ na tieto negatívne stránky začali najviac doplácať mladí ľudia, pretože sa aj k nám vo veľkom okrem iného začali distribuovať aj drogy. Lákajú najmä mladých, aby práve toto svinstvo vyskúšali, lebo je to pre nich niečo nové a nepoznané. Práve drogy , žiaľ, tragicky zasiahli aj našu rodinu. Príbeh, ktorý vám teraz porozprávam si ja sama však veľmi nepamätám, pretože sa odohral v roku 1995, vtedy som mala len 5 rokov. Môj otec mi ho porozprával a ja ho teraz rozpoviem vám. Je veľmi ťažké o tom písať, pretože sa týka mojej sestry Jarmily. Hovorievala som jej Jajuška. Pamätám si jej nádherné dlhé vlasy a jej krásny úsmev, hovorili, že vyzerá ako modelka. Pamätám si tiež, ako sme sa spolu hrávali. Vždy sa o mňa postarala, keď bolo treba, čítavala mi rozprávky, chodili sme spolu na prechádzky. Boli to veľmi pekné časy. Takto si na našu Jajušku spomínam ja. Bolo to obdobie, keď bolo ešte všetko v poriadku.
Zlom nastal vtedy, keď sa dostala do puberty a nastúpila na strednú školu. No a ako to už býva v puberte, každý sa snaží niekam zapadnúť. Naša Jajuška ,žiaľ, zapadla do partie, ktorá ju zlákala na drogové chodníčky. Začala chodiť po diskotékach, kde sa stretávala s veľmi pochybnými ľuďmi, nerešpektovala príkazy rodičov a ani to, kedy má prísť domov. Prišla si, kedy chcela, prestala sa učiť a už vôbec nechodila do školy, za čo ju aj zo školy vylúčili. Utekala z domu, klamala, kradla, prestala nás brať ako svoju rodinu. Títo pochybní ľudia jej aj ukázali, ako sa dá prísť k peniazom, aby mala na to, na čom bola závislá. Na drogy. Tým spôsobom bola prostitúcia. Chodila s Arabmi, pretože tí mali veľa peňazí.
Rodičia sa však stále nevzdávali a boli odhodlaní našu Jajušku všemožne z drogovej závislosti dostať. Dohovárali jej, že je veľmi šikovná a pekná, aby to všetko len tak nezahodila. Dali ju aj na liečenie, no odtiaľ ušla. Nepomáhalo už nič a nakoniec sa sama rozhodla odísť z domu. Počas 15-tich rokov, čo nebývala s nami, nás zopárkrát bola navštíviť, ale vždy len pre to, aby si vypýtala nejaké peniaze, zajedla si a zohriala sa. Potom odišla a zasa sme ju dlho nevideli.
Žila v Piešťanoch, no potom odišla do Trnavy a zostala už tam. Stále sa venovala tomu remeslu, akým začala, dostala sa aj do väzenia. Za krádež si odsedela niekoľko mesiacov. Po prepustení z väzenia sa jej takýto štýl života, bohužiaľ, stal osudným. V marci roku 2012 bola zavraždená doposiaľ neznámym páchateľom.
Je to veľmi ťažké, aj keď naša Jarmilka bola taká, aká bola, bolí to, že už nie je medzi nami, ale navždy nám zostane v spomienkach a v našich srdciach. Dúfam, že vy, ktorí si tento môj príbeh prečítate, sa aj zamyslite nad tým, či užívanie drog stojí za to, aby človek prišiel o to najcennejšie, čo má, o svoj život.

Veronika Bittnerová, Spojená škola Piešťany