CHTELNICA: V škole zvonili zvoncom
Po príchode do Základnej školy (ZŠ) v Chtelnici návštevníka prekvapí galéria desiatok výkresov umiestnených hneď vo vstupnom vestibule. Nečudo, že z dverí tejto budovy vychádza žiakov smerujúcich do umeleckých škôl viac, než býva zvykom.
Škola sa zaraďuje v regióne medzi tie väčšie – navštevuje ju 320 detí, a to nielen z obce, ale aj z blízkeho Dolného Lopašova, Nižnej či Kočína-Lančára. V Chtelnici má školstvo zapustené silné korene, veď kedysi sa dedina pýšila meštianskou školou.
Terajšiu ZŠ, ktorá v minulom roku oslavovala jubilejnú štyridsiatku, vybudovali v roku 1972. O tri desaťročia neskôr nehnuteľnosť prešla do správy obce a o sedem rokov neskôr sa podarilo získať na jej rozsiahlu rekonštrukciu finančné prostriedky z fondov Európskej únie. Rovnú strechu, ktorá bola už v zúfalom stave, nahradila sedlová, došlo k výmene všetkých okien, zatepleniu a starú fasádu nahradila nová. Peniaze už nevyšli na opravu dvoch telocviční. Svoj podiel by si žiadalo aj 40-ročné neónové osvetlenie či zastarané kúrenie a zlá kanalizácia. Zariadenie nie je žiadnou výnimkou v školskom systéme, ktorý je u nás na chvoste záujmu štátu. „Takisto ako všetky ostatné školy, aj my musíme bojovať o to, aby sme zabezpečili základné prevádzkové záležitosti,“ povedala nám riaditeľka Ružena Lukačovičová. Pred časom inšpekcia zakázala používať elektrické rozvody. „Dva týždne sme prestávky ohlasovali zvoncom, až kým nám z ministerstva neposlali peniaze na likvidáciu havarijnej situácie.“ Šport v chtelnickej škole má výsadné postavenie. Svedčia o tom dva tenisové kurty, multifunkčné ihrisko aj nedávno vybudované klzisko s mantinelmi, ktoré mimo sezóny bude slúžiť napríklad na florbal. „Dnes je ťažké deti dostať od počítačov. Preto vítame, ak sa venujú futbalu, volejbalu či atletike,“ poznamenala riaditeľka k športovému areálu. Škola organizuje v spolupráci s obecným úradom tradičný Beh oslobodenia, ktorý si za takmer tri desaťročia trvania získal celoslovenské renomé. K neodmysliteľnému vybaveniu ZŠ patria interaktívne a počítačové učebne, jazyková trieda, pýchou je vlastná školská knižnica s príjemným posedením.
R. Lukačovičová na otázku, čo by škole najviac priala, odpovedala: „Dobrých žiakov, ktorí by sa chceli učiť, a ochotných rodičov, aj keď nemôžem tvrdiť, že by nespolupracovali.“ A mala ešte jedno želanie navyše – ministerstvo školstva, čo so školami neexperimentuje.
