Čo mám spoločné s velikánmi

Táto otázka mi dlho spôsobovala bezsenné noci. Stále som sa porovnával s významnými postavami, chcel som byť obdivovaný a uctievaný. Ale nič som nenašiel…

Nemám zapletené copčeky ako Jánošík, lebo vlasy mi vypadali. Nebrojím za mäkké „i“ ako Štúr, lebo mne sa páči viacej tvrdé. Nemám v Taliansku frajerku ani pilotný preukaz na malé lietadlá ako Štefánik.

Vyzeralo to beznádejne.

Až keď som počul premiéra Fica spomínať na mladosť, všetko sa zmenilo. Príjemne ma prekvapil informáciou, že chodil do piešťanského tuzexu na rifle. Ale veď aj ja! Konečne mám niečo spoločné s velikánom!

Moje prvé tuzexové rifle boli modré „superky“. V ponuke boli čierne aj červené, ale ja som za klasiku. Bohužiaľ, spôsobili mi najväčšie sklamanie v živote, ak nepočítam kopačky od spolužiačky Mariky.

Každý piatok po škole som ich hodil do vane a drhol cirokovou kefou, kým voda nebola čierna. Lenže rifle zostali rovnaké. Tie hnusoby sa vôbec nešúchali!

Trvalo mi týždne, kým som pochopil, že z nich tú prekliatu farbu nedostanem. Boli to jednoducho neblednúce rifle – bláznivý módny výstrelok západniarskeho návrhára, o ktorom som predtým netušil.

Čo sa týka velikána Fica, predpokladám, že si kúpil rifle červené a tiež mu ešte nevybledli.

Preto sa stále mračí.