Kata Sedlak: Keď všetci zaspia, začína plynúť môj čas

Dnes robí to isté, ale tak ako plynuli roky a pribúdali skúsenosti, okamihy osobného rodinného šťastia, manželstva, príchodu detí a všetkého dobrého aj zlého, jej fotky dostali iný, hlbší rozmer. To všetko nájdete v čierno-bielych veľkoformátových snímkach mladej fotografky Katy Sedlak z Piešťan. Jej prvá vernisáž výstavy s názvom Príbeh leta sa konala v piatok 28. februára v piešťanskej Galérii Fontána.
„Zo začiatku som používala fotoaparát na kinofilm a to ma naučilo vopred si premyslieť, čo a ako odfotiť. Asi v osemnástich rokoch som dostala na narodeniny prvú zrkadlovku. V tom čase som sa spoznala s piešťanským fotografom Eduardom Budkem, ktorý mi odovzdal svoje vedomosti. Fotografia je pre mňa prirodzená súčasť života a ani si neviem predstaviť deň, keď by som niečo neodfotila. Veľmi rada sa zameriavam na ľudí – často v spojení s vodou a oblakmi. Preferujem čiernobielu fotografiu z dôvodu dramatickosti,” prezradila o sebe Kata Sedlak. Jej manžel, umelec, ju neskôr naučil zásadnú vec, a ňou je myšlienka: menej je viac.
„Tým, že obaja sme vo svojej tvorbe prevažne čierno-bieli a farbu používame iba výnimočne, máme radi jednoduchosť a prirodzenosť, nestáva sa často, že by sme sa nezhodli. Môj manžel je výborný estét a pomáha mi s výberom snímok aj s inštaláciou. Podporoval ma vo fotografii od momentu nášho zoznámenia. A keď občas prídu pochybnosti, stačí si spomenúť na jeho slová a som späť,” zdôverila sa K. Sedlak. Počas vernisáže Katarínu veľmi silne vystískala sympatická dlhovlasá bruneta odetá v bielom. Táto žena prešla tritisíc kilometrov, aby sa zúčastnila Kataríninej inaugurácie do kamennej galérie. „Volá sa Henrieta a patrí medzi mojich najbližších priateľov. Zoznámili sme sa na internete a sympatie prerástli do priateľstva. Jej účasť na vernisáži bola pre mňa veľkým prekvapením. Dojalo ma to k slzám, veď kvôli mne priletela až zo španielskeho mesta Marbella. Tajomstvo udržala do poslednej chvíle. Je to spriaznená duša, ktorá ma stále poháňa svojou energiou. Vidieť ju môžete aj na jednej z fotografií. Dala som jej názov Žena. Vznikla na letnej dovolenke v Španielsku,” zdôvodnila silné emócie počas vernisáže dojatá fotografka. V príbehu leta sú prevažne rodinné fotografie, ale aj snímky autorkiných priateľov. Po trojročnej prestávke, keď sa venovala najmä výchove detí a materstvu, jej v hlave skrsla myšlienka zdokumentovať pekné leto 2013 a uchovať ho do budúcnosti.

„Máme veľkú záhradu, fotoaparát mám stále po ruke, a keď som videla, že toto je tá správna chvíľa, odfotila som ju. Snažím sa, aby z mojej práce bolo cítiť emócie. Je to pre mňa veľmi podstatné – byť prirodzená, nič nepredstierať. Boli to momenty, ktoré som zachytila, a deti o nich ani nevedeli,” vysvetlila tvorbu snímok K. Sedlak. Za veľmi významnú fotografiu považuje fotografiu svojej dcéry Stelly. Nazvala ju Som. Je dcérka má polovicu tváre v tieni. Vysvetlila nám, prečo: „Bola už noc a ja som pracovala pri svojom stole. Miestnosť bola osvetlená len malou lampou. Dcérka si sadla a ja som v tom okamihu vedela, že keď to teraz neodfotím, už nikdy taký záber nezískam. Je tam všetko.“
Ďalšia fotografia, ktorá pre mňa veľa znamená, sa volá Veľké nádeje. Je na nej vyobrazený môj muž držiaci na rukách najmladšieho syna Alana. Bol to moment, keď bol Alan prvýkrát v mori. Táto snímka bola aj publikovaná v National Geographic.”

Na výstave sme obdivovali aj záber, ktorý síce nepatrí do príbehu leta, ale aj k nemu má autorka veľmi osobitý vzťah. Je to záber s názvom Nedodržaný sľub.

„Úsmevnou časťou mojej tvorby sú snímky môjho prostredného syna Olivera. Je to malý človiečik, ktorý sa teší zo všetkého, čo mu každý deň prinesie. Milujem jeho úsmev a blond vlasy. S manželom sú na seba neuveriteľne naviazaní a vždy, keď sa pozriem na sériu fotografií s názvom Donekonečna a ešte ďalej, viem, že budú kamarátmi po celý život.“

Katarína má tri malé deti, manžela, domácnosť. Zaujímalo nás, ako si pri tom nájde aj čas na fotenie? „Stíham to hlavne vďaka mamine, ktorá mi pomáha, keď sa len dá, a tiež môjmu mužovi, ktorý má doma ateliér, takže nemusí chodiť do práce preč z domu. Napriek pomoci nechodím spávať skôr ako pred jednou hodinou v noci. Keď všetci zaspia, začína plynúť môj čas. Tie noci milujem,” znelo vyznanie mladej umelkyne. Nielen vtedy ju navštevujú múzy. A keďže aj fotograf musí byť z niečoho živý, všetky fotografie, ktoré v Piešťanoch K. Sedlak vystavuje, sú aj na predaj. Sú signované a obmedzené na určitý počet kusov.
Najväčší záujem bol o fotografiu Zbohom modrá obloha, kde je zobrazená jej dcéra Stella pod tečúcou vodou. „Keď som pripravovala výstavu, práve táto fotografia bola prvá, ktorú som chcela mať na veľkom formáte. Na internete je možnosť zapojiť sa do rôznych fotografických súťaží a práve táto snímka získala asi najviac ocenení. Povedala by som, že vďaka nej som sa dostala do povedomia ľudí. Mnohí už dokážu rozpoznať môj rukopis,” skonštatovala K. Sedlak.

Talentom a veľkým citom obdarená fotografka očakáva, že ju opäť čoskoro kopne múza a začne pracovať na ďalšom projekte. Črtá sa jej výstava v Bratislave, ale o nej až neskôr.