Sexuálna výchova nie je o technikách sexu
Rozhovor s piešťanskou školskou psychologičkou Zuzanou Táborskou.
Aj keď výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva znepokojujú správy o tom, že na Slovensku nie je vzdelávanie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví súčasťou školských osnov, a teda študenti nie sú informovaní o riziku otehotnenia v mladom veku a o sexuálne prenosných chorobách, nie je to tak. Potvrdzuje to i rozhovor so školskou psychologičkou Zuzanou Táborskou, ktorá pôsobí v Základnej škole na Holubyho ulici v Piešťanoch. Rozprávali sme sa s ňou o nechcených dotykoch i tehotenstvách, prenosných chorobách, vraždách novorodeniatok, prirodzenej nahote, ale najmä o zodpovednom prístupe k vlastnému telu.
Akým spôsobom sa v súčasnosti vyučuje sexuálna výchova na základných školách?
Sexuálna výchova nie je samostatným predmetom. Realizuje sa prostredníctvom biológie, občianskej, náboženskej a etickej výchovy. A okrem toho je zahrnutá aj v prierezových témach, ktoré sa dajú uplatniť aj v ostatných predmetoch.
Máte pocit, že je to dostačujúce? Sú na týchto hodinách jasne vysvetlené rôzne špecifiká?
Záleží od školy, akým spôsobom k tomu pristupuje, a tiež najmä od učiteľa. Sú, bohužiaľ, takí, ktorí sa týmto témam vyhýbajú, pretože je to oblasť veľmi citlivá a nie vždy sú pripravení na interpretáciu témy sexualita, ale keby sme sa mali na to pozrieť globálne, myslím si, že tieto predmety by mali byť dostačujúce na to, aby objasnili základné veci, ako je reprodukcia, ochrana zdravia pred sexuálne prenosnými chorobami, výchova k manželstvu a rodičovstvu, pretože ľudia si často predstavujú pod pojmom sexuálna výchova, že tu učíme žiakov nejaké sexuálne praktiky. Naopak, je to o zodpovednom prístupe k sebe samému, k vlastnému telu a taktiež k správaniu sa v partnerských vzťahoch.
V Chorvátsku je sexuálna výchova zavedená do materských aj základných škôl. Je tam veľký odpor najmä zo strany katolíckej cirkvi, veriaci poukazujú na to, že v školách a v škôlkach deti predpripravujú na to, aby mali isté záujmové skupiny pootvorené dvere k rôznemu zneužívaniu maloletých detí. Poukazujú na to, že nie je normálne, že sa majú deti v materskej škole „osahávať“ a masturbovať, že na základnej škole sa má medzi spolužiakmi konať pohlavný styk. Je to demagógia či pravda?
Ja som zástankyňa ochrany života v akejkoľvek jeho podobe. Myslím si že ochrana zdravia a nenarodeného dieťaťa je prvoradá preventívna ochrana aj v tejto oblasti. A nemyslím si, že ak sa deti dozvedia, ako funguje ich telo, aké sú možnosti násilia páchaného na deťoch, že by to bolo na škodu veci. Je to určite lepšie, ako keď sa tieto informácie získajú z rôznych pofidérnych zdrojov. Napríklad aj z internetu. Veď tam sa do diskusií na tieto témy zapájajú aj úchyláci či pedofili. Sexuálna výchova by mala slúžiť na to, aby človek pristupoval k ľudskej sexualite zodpovedne. Určite ani jeden učiteľ, aj keď nevysloví svoj vlastný názor, pretože niekedy je to veľmi ťažké, ak aj uvedie nejaké technické údaje, alebo informuje žiakov o sexuálne prenosných chorobách, o riziku HIV a AIDS, nerobí zle. V žiadnom prípade to nemôže deťom uškodiť. Deti sa učia už v tom najmenšom veku spoznávať vlastné telo a oboznámiť sa s tým, že nik nemá právo sa ich tela dotýkať! Je to potom veľmi alarmujúce a tragické, keď sa z médií dozvedáme, že ktosi vo vlastnej rodine zneužíval dievčatá alebo aj chlapcov niekoľko rokov. Alebo že niekto zavraždil narodené dieťa. Tomuto všetkému by mala sexuálna výchova predchádzať.
