Vlastne by mal lietanie a všetko, čo sa s ním súvisí, nenávidieť. Hoci už od útleho detstva hlavu otáčal za lietajúcimi motormi križujúcimi oblohu a svoj sen o pilotovi aj naplnil, osudová havária jeho vzlet uťala bezo zbytku.
Navzdory tomu, keď reč prejde na lietanie, 86-roč-ný Gustáv Gembický ožije ako malé dieťa a oči sa mu rozžiaria ako svetlá na pristávacej dráhe.
Kedy sa v ňom prebudila dychtivosť po lietaní? „Moja mama mi hovorila, že keď som mal dva roky, žvatlal som jej, že ja budem Setvákom,“ vracia sa do dávnych spomienok G. Gembický. „Setvák bol pilot, ktorý lietaval nad dedinou. A to mi už zostalo. Túžba lietať.“
Už ako pilot. Dvadsaťročný.
Romantické priania sa však plnia priamočiaro len v lacných románoch. Život píše krkolomnejšie príbehy. Tento zaplietol vlastný otec. Kedysi učiteľ a farár – to boli na dedine pojmy! Otec bol pedagógom a zároveň aj miestnym organistom. Gustáv bol najstarší z piatich súrodencov a tak jeho kurz bol jednoznačne daný: Bude pánom učiteľom. Ako otec.
Prihláste sa za pilotov
Gustáv na štúdiá do Učiteľského ústavu skutočne aj nastúpil. Začal sa však písať rok 1945. „Po vojne stále v rozhlase opakovali: Mladí ľudia, prihláste sa do vojenských škôl za pilotov, technikov, navigátorov. Prerušil som druhý ročník a neskôr dostal povolávací rozkaz – 15. januára 1946,“ udivuje svojou presnou pamäťou vitálny senior.
Za svoje rázne rozhodnutie si vyslúžil hnev otca. Musel odísť. Útočisko našiel u tety, ktorá mu poskytla druhý domov. A potom to už išlo jedno za druhým. Sedemnásťročný mladík sa pustil za svojím snom. Povolávací rozkaz ho nasmeroval do vojenskej pilotnej školy v českom Štenberku. Nebolo tam letisko, iba kasárne. Odkrútil si tam peší výcvik a teóriu lietania. Asi to nebola prechádzka ružovou záhradou, lebo len za prvé dva týždne to vzdalo dvadsať chalanov a postupne odchádzali ďalší. G. Gembický po pol roku urobil skúšky a vystúpil o stupienok vyššie – prevelili ho do Olomouca. Do „elementárky“.
Tam to už bola iná káva: meteorológia, morzeovka, letecké zbrane, rádiová korešpondencia… A lietanie.
Celý článok nájdete v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
