Hoci sa ňou neživí, rezbárčina je jeho vášňou

Keď v jeho spoločnosti prechádzame ulicou v obci Podolie, kde býva, chlapík stojaci na rebríku na neho skríkne: „Jozef, taký pekný kmeň stromu som u teba videl v záhrade. Kedy ma z neho vystrúhaš?“ „Sused, keď budem mať čas, tak o dvadsať rokov,“ dostane sa mu odpovede. „Jááj, to tu už nebudem,“ zakontruje mu so smiechom oponent. Remeselník sa len pousmeje a kráča ďalej. Vo dvore má rozrobenú sochu svätého Michala Archanjela, s ktorou sa pasuje už zo dva mesiace.
Z Oravy do Piešťan

Narodil sa v Zakamennom na Hornej Orave. V Tvrdošíne sa vyučil za lesného mechanizátora. Z rodného kraja ho vyhnala vojenčina. Odkrútil si ju v Piešťanoch, kde si našiel vážnu známosť a korene už zapustil inde. Jozef Chromek má 37 rokov a vlastne je už našincom. „Osemnásť rokov som prežil na Orave a väčšiu polovicu už v obci Ostrov a neskôr v Podolí,“ hovorí rezbár.
V Podolí na úplnom konci dediny kúpil aj postarší rodinný s veľkým pozemkom. Dá sa ľahko identifikovať, pretože za dvorom je vystavená malá galéria s tvárou starca, sovou, medveďmi, koníkom a väčšími či menšími hríbmi. To preto, keby sa občas pristavil nejaký náhodný kupec. Dubáky robí, lebo ľudia ich kupujú najradšej a ceny vraj hádže od „buka do buka“, záleží od vrecka kupujúceho.

Podolie si podľa vlastných slov vybral pre pokoj, ktorý tu vládne, rozľahlý pozemok a potom – „Môžem tu hučať s pílami, koľko len chcem. Ľuďom to neprekáža. Teda, aspoň sa nesťažujú.“