Závažné zlyhania v reedukačnom ústave v Hlohovci

Ako  povedala ombudsmankina poradkyňa pre komunikáciu a médiá Alena Kuišová, výsledkom prieskumu sú personálne zmeny vo vedení. Teraz už bývalé vedenie obvinenia zo zlého zaobchádzania zásadne odmieta. Zamestnanci centra počas prieskumu právnikov opakovane upozorňovali na to, že deťom v takýchto zariadeniach nemožno veriť, pretože si vymýšľajú, klamú, hlavne sú agresívne, vypočítavé a ich vyjadrenia sú vždy účelové.

Právnici sa rozprávali s 27 deťmi, 17 z nich v rozhovore uviedlo, že vychovávatelia deti bijú. Podľa vyjadrení chovancov ich fackujú, bijú päsťami, kopú, hovorili tiež o bitke, ktorá sa vraj skončila zlomenou rukou. Mená násilných vychovávateľov sa v individuálnych rozhovoroch s deťmi zhodovali. Šesť mien sa pravidelne opakovalo, píše sa v správe z prieskumu. Deťom vychovávatelia okrem iného údajne aj hrubo nadávali. Ako jeden z najväčších problémov sa počas prieskumu ukázala ochranná miestnosť. Deti pred právnikmi zhodne uviedli, že do nej chodia za trest. Najmä po úteku. "Človek tam pozerá iba do prázdna, nič tam nie je. Je to najhorší trest. Ja som tam bol 27 hodín. Chodí tam veľa chlapcov, niekedy aj raz za dva týždne," povedal právnikom jeden z chlapcov. Počas pobytu v ochrannej miestnosti im nebola podľa ich slov poskytnutá žiadna pomoc, ani psychologická, ani psychoterapeutická alebo liečebno-výchovná a počas umiestnenia v ochrannej miestnosti na 24 hodín im nikto priebežne nekontroloval zdravotný stav, tvrdia chovanci. Zamestnanci centra v stanovisku odmietli, že miestnosť je len za trest, jej účel je podľa nich výchovný. Ombudsmanka v správe cituje zo záznamov o použití ochrannej miestnosti dôvody, pre ktoré sa do nej deti dostali. "Z dôvodu zmeny psychického stavu/ známky depresie s možnosťou agresie" alebo "z dôvodu závislosti na drogách, v minulosti liečený, pokúsil sa o útek. Pri záchyte kládol odpor a vyhrážal sa opätovným útekom". Školský zákon hovorí o tom, že do karanténnej miestnosti môže dieťa poslať riaditeľ zariadenia najviac na 24 hodín na odporúčanie psychológa.

V správe sa ďalej píše, že chovanci sa násilné správanie vychovávateľov snažili v niektorých prípadoch riešiť aj s vedením reedukačného centra, no ich tvrdeniam buď nikto neveril alebo ich námietky nikto neriešil. Obracali sa aj na psychológa, ale ten ich údajne nebol ochotný vypočuť alebo im tiež neveril. Voči psychológovi nemali chovanci ani dôveru. Ombudsmanka dodáva, že z rozhovoru so samotným psychológom nebolo ani pri najlepšej snahe možné presne zistiť, ako vyzerá jeho práca s deťmi. Vedúca odboru školstva Obvodného úradu Trnava v písomnom stanovisku pre ombudsmanku uviedla, že v súvislosti s nedôverou chovancov k psychológovi, "žiaci nie sú oprávnení hodnotiť prácu psychológa. Práca psychológa vychádza z jeho pracovnej náplne".

Chovanci sa ďalej sťažovali na to, že dostávajú málo stravy. Najmä večer bývajú hladní. Zriaďovateľ ombudsmanku informoval, že centrum sa riadi finančným pásmom pre deti od 15 do 18 až 19 rokov v internátnych školách a školských zariadeniach. Jeho výška je 2,80 eura s rozdelením na jednotlivé jedlá – raňajky 0,42 eura, desiata 0,20 eura, obed 1,19 eura, olovrant 0,21 eura, večera 0,69 eura. "Takto nastavenú výživu adolescentov, za ktorých riadnu výživu prevzal na seba zodpovednosť štát, považujem za porušovanie ich práva na riadnu a zdravú výživu a za nesplnenie záväzku, ktorý pre Slovenskú republiku vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa," píše ombudsmanka. Ministerstvu školstva preto odporúča urýchlene zvýšiť finančný normatív na celodennú stravu pre deti v internátnych zariadeniach tak, aby mohli dostávať riadnu výživu.

Viktor Vicena z reedukačného centra Hlohovec pre agentúru SITA povedal, že veľkým problémom je, ako sa k nim deti dostávajú. Deje sa tak bez riadneho rozlišovania a diagnostiky, a preto sa napríklad k mladistvým vrahom dostanú aj deti za drobnú trestnú činnosť alebo fajčenie marihuany. Umiestnenie dieťaťa je určujúce aj pre jeho budúcu profesiu. Ombudsmanka píše, že z rozhovorov so zamestnancami reedukačného zariadenia vyplynulo, že deti už nie sú umiestňované podľa toho, aký typ zariadenia je najvhodnejší pre ich reedukáciu. Podľa nich by niektorí chovanci v reedukačnom centre ani nemali byť. Práca s tak rôznymi chovancami je potom veľmi náročná na organizáciu a neostáva im čas na individuálny prístup, vysvetľovali vychovávatelia. Taktiež niektorí vychovávatelia uvádzali, že chovanci by v reedukačnom centre nemali byť tak dlho. Vicena tiež upozorňuje, že ich reedukačné centrum priberá deti a mladistvých z celého Slovenska, no financovanie má na pleciach región. A peniaze sú podľa jeho slov kľúčovým problémom, ktorý sa podpisuje pod fungovanie zariadenia.

Podľa informácií ministerstva školstva fungovalo v uplynulom školskom roku 14 reedukačných centier, z toho 13 štátnych a jedno cirkevné. K 15. septembru v nich bolo 702 detí, lôžková kapacita všetkých centier je 873 miest. Reedukačné centrum je zariadenie, ktoré má okrem výchovy, vzdelania a prípravy na povolanie za cieľ opätovne začleniť chovancov do pôvodného sociálneho prostredia.