Učarovali jej kolumbijské kone, ako jediná ich priviezla do Európy

Na Podkylave sme vybudovali ranč a koníky som sem doniesla pre svoje potešenie, ako moju záľubu a radosť. Tiež som chcela zvýšiť povedomie ľudí o nevšednom kolumbijskom plemene. Prvýkrát som sa do Južnej Ameriky dostala v roku 2008. O rok neskôr som Kolumbiu navštívila znovu a tento rok v máji sme cestovali za koníkmi tretíkrát. Bola to však krátka cesta, zdržali sme sa tam iba desať dní. Išli sme tam jednať o prevoze ďalšieho koníka na Slovensko, čo nie je jednoduchý proces.
Čím vám plemeno paso fino colombiano učarovalo?

Tieto kone sú od európskych dosť odlišné. Ide o jedinečné, vznešené zviera, ktoré je veľmi pohodlné na jazdenie. Koníky sú to vytrvalé, ohnivé, veľmi odolné a stavané na náročný terén i prácu. Najcennejšou vlastnosťou je jeho pravidelný štvordobý mimochod, ktorý poskytuje jazdcovi maximálne pohodlie bez nutnosti vysadávať, s minimálnymi otrasmi chrbtice. Osobne sa mi s nimi veľmi dobre pracuje. Sú to potomkovia berberských koní, ktoré zo Španielska doviezol Krištof Kolumbus. Dnešné plemená kolumbijských koní sú výsledkom päťstoročnej adaptácie na životné prostredie a tiež výsledkom práce chovateľov. V roku 2008 som mala možnosť vidieť miestnu legendu, dvadsaťpäťročného koníka Amadea. Žiaľ, potom sme sa dozvedeli, že tento koník uhynul. Jazdili sme na viacerých šampiónoch. Je to neuveriteľný pocit, keď pod sebou cítite všetku tú energiu, ktorú ovládate jednoducho iba prenášaním váhy svojho tela.