PREZIDENT: Vrátil parlamentu novelu autorského zákona
Prezident Ivan Gašparovič vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie vládnu novelu autorského zákona. „Podľa môjho názoru ide o neopodstatnenú ochranu, ak podľa schváleného zákona sú noviny ako súborné dielo predmetom autorského práva. Preto považujem doplnenie novín do schváleného zákona za neopodstatnené,“ argumentoval Gašparovič. Poslancom odporúča, aby noviny ako súborné dielo chránené autorským právom vypustili z textu právnej normy.
Monitorovacie agentúry sa podľa návrhu vypracovaného rezortom kultúry budú musieť s vydavateľmi novín a časopisov zmluvne dohodnúť, ak budú chcieť časti ich obsahu predávať v podobe monitoru ďalším subjektom. "Úprava nesmeruje proti monitorovacím agentúram alebo akýmkoľvek iným subjektom. Reaguje na prax, že na jednej strane máme tvorcov novín a časopisov, tzv. súborného diela, na druhej strane spoločnosti, ktoré časti novín využívajú a predávajú ich ďalej v zmysle monitoringov," vysvetlil pri prijímaní návrhu v parlamente minister kultúry Marek Maďarič. Ministerstvo kultúry vypracovalo návrh najmä z dôvodu zapracovania smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ z 27. septembra 2011 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv do nášho práva. Zároveň doplňuje noviny do výpočtu diel, na ktoré sa ako súborné diela vzťahujú autorské práva.
Prezident Gašparovič naopak upozorňuje, že doplnením slova noviny do súborných diel s autorskou ochranou "dochádza vlastne k autorskoprávnej ochrane práv vydavateľov". Rizikom úpravy schváleného zákona môže byť aj sťaženie prístupu k informáciám, konštatoval Gašparovič.
Predmetom autorského práva podľa pozmeňujúceho návrhu Jána Senka je aj súborné dielo v akejkoľvek forme vrátane elektronickej formy, zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie, najmä zborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava a iná databáza, ak sú výsledkom vlastnej tvorivej činnosti. Pozmeňujúci návrh zároveň negatívne vymedzuje dennú správu. Za dennú správu sa nepovažuje dielo obsahujúce informácie najmä o aktuálnych udalostiach alebo témach hospodárskeho, politického alebo iného spoločenského charakteru, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.
Smernica predlžuje lehoty ochrany práv výkonného umelca a práv výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu z pôvodných 50 na 70 rokov. V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Táto lehota ostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký výkon zaznamenaný na zvukový záznam. Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný.
V súvislosti s predĺžením lehoty ochrany sa zavádza nové právo výkonného umelca, a to právo na dodatočnú odmenu. “Toto povinne kolektívne spravované právo prináleží výkonnému umelcovi za každý celý kalendárny rok, ktorý nasleduje po 50. roku odo dňa prvého oprávneného vydania, alebo ak k vydaniu nedošlo, od prvého oprávneného verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu.“ Má sa tiež zaviesť povinnosť výrobcu zvukového záznamu vyčleniť na dodatočnú odmenu 20 percent z celkových príjmov získaných v priebehu predchádzajúceho roka za použitie záznamu umeleckého výkonu.
Parlament bude o prezidentom vrátenom návrhu hlasovať na najbližšej septembrovej schôdzi parlamentu.
