NIŽŇANSKÝ: Vláda sa snaží obmedziť demokraciu samospráv
Premiér Robert Fico na piatkovom zjazde odborového zväzu KOVO v Piešťanoch 17. mája vyhlásil, že vláda otvorí verejnú diskusiu o počte vyšších územných celkov a o zastúpení štátu v nich.
Podľa bývalého splnomocnenca vlády pre reformu verejnej správy a neskôr pre decentralizáciu Viktora Nižňanského je smutné, že sme na konštatovanie o počte samosprávnych krajov museli čakať dvanásť rokov. Nižňanský už horšie vníma, že Fico chce meniť aj postavenie štátu voči krajom.
Potrebu meniť počet VÚC komentuje Nižňanský slovami, "že občania samosprávu v hraniciach administratívnych krajov odmietnu, sme hovorili už v roku 2001, keď hlasovali SDĽ a SOP proti obnoveniu existencie Spiša, Šariša, Zemplína". Poslanci v tom roku odmietli návrat k prirodzeným regiónom, s ktorými majú ľudia "stáročia niečo spoločné a niečo k nim cítia," vysvetľuje Nižňanský.
Potrebu meniť počet VÚC komentuje Nižňanský slovami, "že občania samosprávu v hraniciach administratívnych krajov odmietnu, sme hovorili už v roku 2001, keď hlasovali SDĽ a SOP proti obnoveniu existencie Spiša, Šariša, Zemplína". Poslanci v tom roku odmietli návrat k prirodzeným regiónom, s ktorými majú ľudia "stáročia niečo spoločné a niečo k nim cítia," vysvetľuje Nižňanský.
Za premiérovým výrokom o zastúpení štátu v krajoch vidí niekdajší splnomocnenec snahu o získanie vplyvu vlády a ministerstiev v orgánoch samosprávy, ktorá môže viesť až k zrušeniu oddeleného modelu verejnej správy. Ten sa zaviedol hneď po roku 1990 a "bol reakciou na neschopnosť centrálnej vlády cestou národných výborov riešiť problémy", píše v reakcii Nižňanský. Dôkazom podľa neho bolo postavenie Slovenska po páde železnej opony a obrovské modernizačné dlhy, ktoré postupne obce, mestá a VÚC odstraňujú. Signál, ktorý v piatok vyslal premiér, podľa Nižňanského naznačuje aj snahu obmedziť samosprávnu demokraciu. "Inými slovami snahu o centralizáciu moci v rukách vládnucich strán, na čo Slovensko už často doplatilo."
S tézou posilňovania moci štátu v orgánoch samosprávy Nižňanský nesúhlasí. Podľa neho je práveže potrebné minimalizovať vplyv štátnej správy na činnosť volených predstaviteľov obcí a vyšších územných celkov. "A ak niektoré úlohy nedokáže efektívne riešiť územná samospráva, nech ich rieši štátna správa, preto však netreba, aby mal štát zastúpenie v orgánoch samosprávy," vysvetľuje. O budúcnosti vyšších územných celkov je potrebné viesť diskusiu v rámci celého modelu usporiadania verejnej správy, dodáva Nižňanský, ktorý pre neschválenie župného variantu v roku 2001 odstúpil z funkcie splnomocnenca. Súčasne s diskusiou o úlohách a počte krajov treba podľa neho viesť diskusiu o spájaní obcí, o väzbe v usporiadaní územnej štátnej správy a územnej samosprávy, o rozdelení kompetencií, o úprave finančného vyrovnávania, o posilňovaní vlastných príjmov samosprávy, je treba viesť diskusiu o voľbách do NR SR a do vyšších územných celkov, uzatvára bývalý splnomocnenec.
S tézou posilňovania moci štátu v orgánoch samosprávy Nižňanský nesúhlasí. Podľa neho je práveže potrebné minimalizovať vplyv štátnej správy na činnosť volených predstaviteľov obcí a vyšších územných celkov. "A ak niektoré úlohy nedokáže efektívne riešiť územná samospráva, nech ich rieši štátna správa, preto však netreba, aby mal štát zastúpenie v orgánoch samosprávy," vysvetľuje. O budúcnosti vyšších územných celkov je potrebné viesť diskusiu v rámci celého modelu usporiadania verejnej správy, dodáva Nižňanský, ktorý pre neschválenie župného variantu v roku 2001 odstúpil z funkcie splnomocnenca. Súčasne s diskusiou o úlohách a počte krajov treba podľa neho viesť diskusiu o spájaní obcí, o väzbe v usporiadaní územnej štátnej správy a územnej samosprávy, o rozdelení kompetencií, o úprave finančného vyrovnávania, o posilňovaní vlastných príjmov samosprávy, je treba viesť diskusiu o voľbách do NR SR a do vyšších územných celkov, uzatvára bývalý splnomocnenec.
Ako Fico v piatok vyhlásil, slovenská verejnosť sa s terajším modelom vyšších územných celkov nezžila. Treba podľa neho rešpektovať, že sú vyhlásené krajské voľby, ale hneď po zvolení krajských predsedov a poslancov bude potrebné otvoriť verejnú diskusiu o ich budúcnosti. „Minimálny plán by mal byť tri vyššie územné celky, pretože to je cesta, ktorá bude akceptovaná aj verejnosťou. Musíme hovoriť aj o tom, že štát musí mať v týchto orgánoch zastúpenie,“ povedal. Vláda sa podľa neho mala problematikou vyšších územných celkov zaoberať hneď po svojom nástupe a dnes už mohla mať pripravenú ich novú štruktúru.
