7. marec patril aj patrí Tomášom

  • Spravodajstvo
  • 6. marca 2013, 20:54
  • Autor:vd

Dnes je Tomáša, k tomuto menu sa viažu pranostiky. Poznáme dve – zima ktorú Tomáš nesie, ešte dlho nami trasie a na svätého Tomáša zo snehu je len kaša. A tak milí Tomášovia, Tominovia, Tomkovia, želáme vám dnes navzdory chladnému počasiu pekný deň plný pohody, radosti, lásky a úspechov!

Mimochodom, viete o tom, že za vlády prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka každá matka v Čechách i na Slovensku, ktorá pomenovala svoje dieťa Tomáš, dostala od štátu tisíc korún?
O tomto nám rozprával pán Benko z Ducového, ktorého mamička bola v tých časoch pôrodnou babicou. Priviedla na svet stovky, ba možno aj tisícky detí v dedinkách pod Považským Inovcom.
Iný nositeľ tohto mena – veľmi úspešný zlínsky podnikateľ Tomáš Baťa pretvoril dovtedy neznáme mesto Zlín na svetoznámu metropolu obuvníctva. Československo predstihlo vo výrobe obuvi veľmoci – Ameriku, Nemecko či Francúzsko.
Osemnásťročný Tomáš Baťa dostal spolu so svojim súrodencami Annou a Antonínom od svojho otca, známeho obuvníka osemsto zlatých v strieborných minciach a zamestnali prvých štyroch robotníkov.
Nedarilo sa im a dlh narástol na osem tisíc. Starší Antoním musel narukovať a sestra šla za slúžku, len Tomáš to nevzdal a v zúfalstve prišiel na geniálny nápad. Nemal síce peniaze na nákup nového tovaru, no ostalo mu pár koží a stovky metrov lacného plátna. A tak z plátna našil obuv s koženými podošvami. Stal sa z nej hit sezóny aj budúceho storočia.
Jeho baťovky, tak sa volali nové Tomášove topánky, dobili nielen Viedeň, ale celý svet. Vraj v jeden deň sa Tomáš Baťa vrátil z Viedne s tisíckami objednávok na túto obuv a vďaka nej posatvil svoju prvú továreň, v ktorej pracovalo päťdesiat chlapov.
Tomáš Baťa bol vraj stále nespokojný a okolo seba šíril  napätie. Ľudia mali pred ním rešpekt najmä po tom, čo sa vrátil z Ameriky, kde sa zamestnal aj so svojimi parťákmi ako robotník vo veľkej továrni. V Amerike odpozoroval nielen nové technológie a vynálezy, ale všimol si aj to, že v tejto krajine si chcú na živobytie zarobiť až aj deti. Najväčší dojem na neho urobil šesťročný chlapec, ktorý po domoch za peniaze chytal muchy.
Život Tomáša Baťu bol plný tvorivosti, nápadov, novátorstva, odriekania a driny. Ani svojmu jednému synovi – malému Tomíkovi napríklad nedovolil až do štrnástich rokoch nosiť topánky, má vraj chodiť do školy aj okolo domu bosý ako jeho spolužiaci. Možno práve tu niekde vznikol známy výrok: obuvníkove deti chodia bosé!
Svojim robotníkom začal v továrni počítať čas na minúty, čas sa stal základnou mierou jeho obuvníckej výroby. Na stenu továrne namaľoval obrovský nápis, ktorý hovoril o tom, že deň má 86 400 sekúnd. Ľudia si mysleli, že Baťa sa zblázil. Nebola to pravda. Iba im chcel dôrazne povedať, aký dôležitý je čas vo výrobe!
V rokoch 1905 – 1911 sa v jeho fabrike doslova drelo. Baťa kúpil nemecké aj americké stroje, jeho továreň mala už 600 zamestnancov, pre ktorých staval obytné domy. Ich ženy nemuseli neskôr dokonca ani variť, ani zavárať kompóty, to všetko im zabezpečil, len aby sa všetci mohli venovať práci v továrni a doma nemuseli strácať čas zbytočnosťami.
Na stenu svojej fabriky potom napísal obrovský nápis. Písmená mali hádam aj dva metre, bolo ich vidieť z´daleka, stálo na ňom: ĽUDIA MYSLIEŤ, STROJE DRIEŤ!

Tomáš a neskôr jeho brat Ján Baťa  vybudovali zo Zlína štát v štáte aj vďala unikátnej vojenskej objednávke, ktorú získal Tomáš vo Viedni. Kým mnohí chlapi z Čiech aj Slovenska zomierali v prvej svetovej vojne, Baťa zachránil pred narukovaním 5 000 robotníkov, ktorí v Zlíne šili denne desať tisíc párov vojenských topánok. Prácu dal aj chlapom, ktorých predtým nezamestnával, od narukovania zachránil aj svojich zarytých nepriateľov.

O osude Tomáša Baťu, ktorý zahynul tragickou smrťou počas letu v hmle nad Zlínom, ale aj Tomášovom nástupcovi – bratovi Jánovi, ktorý počas novej éry vybudoval 120 podnikov, 5810 predajní a zamestnával 105 700 ľudí, ale aj o Pražskej jari, obsadení Československa spojeneckými vojskami, o Charte 77 ale aj o Zlatých slávikoch maestra Gotta či koncertoch trojlístka – Neckář, Vondráčková, Kubišová či o stavaní mega pamätníka Stalinovi v Prahe píše vo svojej knihe – Gottland poľský novinár Mariusz Szczygiek.
Investigatívec dostal za tento román  ocenenie – najlepšia európska kniha roka. Oplatí sa ju prečítať.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je pondelok 25. marca. Tento deň je Dňom zápasu za ľudské práva a Medzinárodným dňom spomienky na obete otroctva…
  • 25.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 28. marca 2024
Meniny má Soňa, zajtra Miroslav