Dnes si spomeňte na svoju mamu a jej rozprávky
Dnešný deň je Medzinárodným dňom materského jazyka. Tento deň po prvýkrát vyhlásilo UNESCO v roku 1999. Oslavuje sa od roku 2000. Keď budete dnes zaspávať, spomeňte si na svoju mamu, ktorá sa vám prihovárala, čítala rozprávky, učila básničky v jazyku, ktorý je vášmu srdcu najbližší…
Pretože žijeme na Slovensku a drvivá väčšina z nás má matku Slovenku, pripomenieme si v krátkosti najvýraznejšie okamihy v dejinách nášho jazyka:
10. storočie
Rozpad Veľkej Moravy, postupné začleňovanie Slovenska do uhorského štátu. Po príchode Maďarov a pri formovaní uhorského štátu, ktorého obyvatelia hovorili viacerými jazykmi, sa spisovným i liturgickým jazykom stala latinčina.
Literárne pamiatky:
– po latinsky písané kroniky a legendy: Anonymova kronika; Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi; Legendy o sv. Štefanovi.
Starosloviečina obohacuje slovnú zásobu maďarského jazyka hlavne z oblasti rodiny, domu, cirkvi, štátnej správy …
14. až 16. storočie
Kultúrnym a spisovným jazykom je slovenčina s českými prvkami (slovakizovaná čeština) sa začína presadzovať v administratívnych zápisoch v mestách. Pod vplyvom založenia pražskej univerzity (1348), pobytu husitských a bratríckych vojsk a v 16. storočí pod vplyvom reformácie, ktorá uprednostňovala materinský jazyk ako jazyk liturgický pred latinčinou, sa začína na Slovensku používať slovakizovaná čeština ako spisovný jazyk Slovákov.
Literárne pamiatky:
Žilinská mestská kniha a hymnická pieseň Vitaj, milý Spasiteľu
18. storočie
Uzákonenie prvého spisovného slovenského jazyka na základe kultúrnej západoslovenčiny A. Bernolákom. Jazyk mal fonetický pravopis, nerozlišoval y/i, namiesto j používal g, mal w, do západoslovenčiny pridal mäkké slabiky de, te, ne, le.
Kodifikačné diela:
Slovenská gramatika; Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách.
1843
Uzákonenie spisovného jazyka Ľ. Štúrom na základe stredoslovenského nárečia. Pravopis bol fonetický, jazyk prijali po počiatočných diskusiách slovenskí evanjelici aj katolíci. Nepoznali ľ; samohlásky y, ä, dvojhlásky.
Kodifikačné diela:
Nárečja slovneksou alebo potreba písaňja v tomto nárečí; Náuka reči slovenskej.
1852
Martin Hattala a M. M. Hodža upravujú Štúrov jazyk po celoslovenskej porade v roku 1851 v Bratislave. Podľa svetových jazykov a hlavne podľa češtiny ustupujú od fonetického pravopisu a rozlišujú y/i, dodali hlásky ľ, ä.
1862 – 1875
Slovenčina je vyučovacím jazykom na troch slovenských gymnáziách a rokovacím jazykom Matice slovenskej; obohacuje sa najmä o odborné názvy.
1875 – 1918 – maďarizácia
Cieľavedomé pomaďarčovanie nemaďarských národov – úradníci a zemania si musia pomaďarčiť mená, proces pomaďarčovania v Uhorsku vrcholí roku 1905 (Apponyiho školský zákon), keď sa nesmelo vyučovať materinským jazykom ani na najnižšom stupni obecných škôl.
1918
Vznik prvej ČSR. Dovtedy najlepšie podmienky pre používanie a rozvoj spisovného slovenského jazyka. Slovenčina sa stala štátnym, úradným a vyučovaním jazykom.
V 20. rokoch nastalo vyvrcholenie snáh politického hnutia čechoslovakizmu o zjednotenie českého a slovenského jazyka do československého jazyka. Vyšli prvé Pravidlá slovenského pravopisu prof. Václava Vážného, ktoré prinášali do slovenčiny české slová.
1940
Pravidlá slovenského pravopisu vydané Maticou slovenskou bez českých slov. Vzniká puristické hnutie (hnutie za očistu slovenského jazyka od českých slov), ale urobili chyba, pretože niektoré slová nahradili cudzími – barva – farba.
