Vtáky sa majú prikrmovať iba počas mrazov
Ani nevieme, že ich máme okolo seba. Ale keď ich nepočujeme, zrazu nám čosi chýba. Väčšina z nás pritom o nich nezavadí po celý rok, nieto ešte v zime. Sýkorka bielolíca, stehlík pestrý, zelený či čížavý, slávik červienka alebo drozd čvíkotavý – to sú najobvyklejšie druhy operencov, ktoré potrebujú našu pomoc v zimných chladných mesiacoch. Piešťanský ornitológ Erich Kubica však upozorňuje: „Vtáky kŕmte iba za mrazu!“
V dobrej snahe pomôcť malým lietajúcim tvorom sa ľudia dopúšťajú jednej zásadnej chyby. Prikrmujú vtáky, aj keď ručička teplomeru sa drží nad nulou, pritom by tak mali konať, len keď je sneh a poľadovica. Vysvetlenie je jednoduché a podobný princíp možno badať aj u ľudí – chrípka, prechladnutia, nádchy, začínajú rozkvitať práve pri oteplení. Mráz baktérie núti „stuhnúť“.
Obdobne aj vtáky pri odmäku môžu roznášať rôzne infekcie, najrozšírenejšou z nich je salmonelóza. Vo vlhku a vode požierajú trus iných vtákov.Medzi pomerne rozšírené názory sa zaraďuje argument, že vtáctvo by ľudia nemali vôbec prikrmovať, pretože príroda sa dokáže a mala by sa postarať o seba sama. Silnejšie jedince prežijú, slabšie uhynú. Príroda si robí prirodzený výber.
„Čítal som množstvo vedeckých štúdií. Približne osemdesiat percent expertov sa prikláňa k názoru, že prikrmovanie je správne,“ tvrdí E. Kubica.
Obdobne aj vtáky pri odmäku môžu roznášať rôzne infekcie, najrozšírenejšou z nich je salmonelóza. Vo vlhku a vode požierajú trus iných vtákov.Medzi pomerne rozšírené názory sa zaraďuje argument, že vtáctvo by ľudia nemali vôbec prikrmovať, pretože príroda sa dokáže a mala by sa postarať o seba sama. Silnejšie jedince prežijú, slabšie uhynú. Príroda si robí prirodzený výber.
„Čítal som množstvo vedeckých štúdií. Približne osemdesiat percent expertov sa prikláňa k názoru, že prikrmovanie je správne,“ tvrdí E. Kubica.
O tejto téme si viac prečítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.
