História trojkráľových zvykov bola veľmi bohatá
Záver zimného novoročného obdobia sa končil v deň sviatku Zjavenia Krista Pána mudrcom. Dnes už tento sviatok vnímame len ako cirkevný, ale história a ľudové zvyky dokazujú podstatne hlbšie korene slávenia sviatku. Ľudové zvyky viažuce sa k Trom kráľom sú ukážkou prelínania najstarších staroslovanských obradov obohatených o prvky rímskej kultúry a kresťanské obrady.
Pri nástupe kresťanstva mali naši predkovia vžité isté poverové predstavy a považovali preto aj kresťanské obrady iba za ďalší magický úkon. Voda a oheň mali odpradávna v očiach ľudí magicko-ochrannú funkciu, ktorú bolo možné umocňovať rôznymi spôsobmi. K nim patrilo napríklad svätenie vody. Posvätenou vodou kropili ľudia obydlia i stajne, napĺňali domáce sväteničky a odkladali ju do fliaš, lebo táto voda sa do roka nepokazila. Trojkráľovými sväteninami boli aj soľ, sviečka, krieda, cesnak…
Cesnak používali na ochranu proti démonom, nosili ho pltníci i tí, ktorí museli prekročiť vodu, aby ich nestiahol vodník. Všetky sväteniny slúžili ako ochrana ľudí a zvierat pred zlými démonmi a živlami. Svätenie trojkráľovej vody, kriedy a soli sa zachovalo v našich kostoloch dodnes.
Cesnak používali na ochranu proti démonom, nosili ho pltníci i tí, ktorí museli prekročiť vodu, aby ich nestiahol vodník. Všetky sväteniny slúžili ako ochrana ľudí a zvierat pred zlými démonmi a živlami. Svätenie trojkráľovej vody, kriedy a soli sa zachovalo v našich kostoloch dodnes.
História zaznamenaných trojkráľových zvykov je bohatá. Troch kráľov dnes vnímame ako cirkevný sviatok na počesť mudrcov z východu, ktorým cestu za narodeným Ježiškom ukazovala hviezda. Počet a mená kráľov biblia neuvádza, až v 14. storočí boli určení Gašpar, Melichar a Baltazár. Trojkráľový deň bol posledným dňom pochôdzok a kolied vianočno-novoročného obdobia.
Najstaršou je kňazská obchôdzka, keď kňaz s organistom a pomocníkmi obchádzajú obydlia farnosti, aby pokropili dom svätenou vodou, pookiadzali ho kadidlom a trojkráľovou kriedou urobili na dverách znak G + M + B a letopočet. Pôvodne sa robili znaky C + M + B – z latinského Christus-mansionembenedicat – Kristus požehnaj tento dom. Začiatkom 20. storočia boli v dedinskom prostredí zaznamenané pochôdzky mládencov, neskôr aj chlapcov, ktorí oblečení za Troch kráľov prichádzali do domácností s hviezdou a prednášali trojkráľový príbeh o návšteve narodeného Ježiška. Gazdiné navarili v tento deň šúľance, ktoré mali byť dlhé a hrubé, aby také bolo aj obilie. V niektorých obciach posypali dvor ovsom, aby bol veľký ovos a aby zbojníci nevošli do dvora.
Sviatkom Troch kráľov sa v niektorých obciach začínalo obdobie fašiangových zábav. Zároveň sa týmto dňom skončilo vianočné obdobie, do polnoci sa museli dojesť posledné zvyšky novoročných jedál.
