Za slovenčinou stojí dekrét cisára Jozefa II.
Už 226 rokov uplynulo od vtedy, čo sa nám cisár postaral o slovenčinu. Dňa 27. decembra 1786 totiž vydal cisár Jozef II. dekrét o pestovaní materinských jazykov. Okrem toho v rámci reforiem zrušil biskupské semináre, zriadil „štátne“ vtedy nazývané generálne semináre. Urobil to preto, aby výchovu budúcich kňazov kontroloval štát, nie biskupi. Takýto seminár vznikol v roku 1784 aj na Bratislavskom hrade. Študentov pripravovali v duchu reforiem Jozefa II. na prácu s ľudom v jemu zrozumiteľnom jazyku – teda v slovenčine.
Cisár na podporu svojej autority už v roku 1784 seminár na Bratislavskom hrade navštívil. V roku 1796 Jozef II. potvrdil svoje zámery ohľadom osvety ľudu v jeho jazyku vydaním Dekrétu o pestovaní materinských jazykov. Slovenskí študenti v Bratislave vzali Jozefove zámery o pestovaní jazykov vážne a urobili poriadok v zanedbávanej slovenčine – knižne kodifikovali jej pravidlá a pravopis. Tak vydali v roku 1787 pod vedením seminaristu Antona Bernoláka kodifikačnú príručku slovenčiny v latinčine Dissertatio philologico-critica de litteris Slavorum.
